"Chápeš aj to, že Nord Stream 2 je veľmi veľký problém pre Slovensko?"
Nie, nie je to problém pre Slovensko. Peniaze od Ruska za tranzit sú pre Slovensko len bonus, ktorý možno stratíme, alebo bude menší.
"Chápeš aj to, že Nord Stream 2 je veľmi veľký problém pre Slovensko?"
Nie, nie je to problém pre Slovensko. Peniaze od Ruska za tranzit sú pre Slovensko len bonus, ktorý možno stratíme, alebo bude menší.
NATO sa rozpadne samo pri prvom vážnejšom konflikte. Proste nadpolovičná väčšina členov NATO odmietne ísť na pomoc krajine XY. Tí, ktorí pôjdu pomôcť krajine XY utrpia veľké a zbytočné straty, proste nálady sa prudko zmenia - asi tak ako na Ukrajine, ktorá je čoraz chudobnejšia a "unavená vojnou". A to sa skutočná vojna na Ukrajine ešte nezačala....
A mimochodem k těm požadavkům:
Jen si to vezměte, hnutí „žlutých vest“ existuje, ale nemá žádné lídry. A to je první ukazatel toho, že ti, kteří ORGANIZOVALI hnutí „žlutých vest“ teď NEPOČÍTAJÍ s žádným rozsáhlým úspěchem. Lídři, třeba i veřejní, se objevují tehdy, tedy přesněji mám na mysli veřejné lídry typu komediantů, tak ti se objevují tehdy, počítá-li se s vítězstvím daného hnutí.
od 17. 11. se protestuje každou sobotu, kdy do ulic vycházejí takzvané „žluté vesty“. A na pozadí těchto žlutých vest, kdy jsou policie a četnictvo zcela pohlceni udržováním pořádku, zajišťováním pořádku při těch protestech „žlutých vest“, které z nějakého důvodu považují za potřebné poškozovat ty, jejichž zájmy prý hájí, PÁLIT AUTA obyčejných lidí...
Vždyť možná ten člověk právě protestuje ve vedlejší ulici, a když se vrátí domů, najde spáleninu svého auta. Nebo dokonce v tom autě na ty protesty přijel, a nechal ho stát příliš blízko... Nebo rozbíjí výkladní skříně malých podnikatelů, obchodníčků, kteří požadavky „žlutých vest“ podporují.
ŽLTÉ VESTY VO FRANCÚZSKU NIE SÚ NEZÁVISLÉ - V. V. Pjakin
"Teď přece ve Francii probíhají demonstrace „žlutých vest“. A ten, kdo je ZORGANIZOVAL již informoval Macrona, co od něj chce, co by měl Macron dělat. A aby Macron nepochyboval o možnostech tohoto organizátora, tak mu zorganizovali toto VEŘEJNÉ uvítání."
Nízke dane = rýchlejšie zadlžovanie. Roztvorenie nožníc medzi bohatými a chudobnými.
Vysoké dane = pomalšie zadlžovanie.
Jednak boli ceny nižšie j v r. 1989, a po druhé poďakuj za zrútenie ekonomiky Československa Gorbačovovi. Napríklad za Brežneva to bolo lepšie.
Naopak Západ v 80-tych rokoch zasiahli silné demonštrácie - jasná väčšina bola motivovaná ekonomicky. Poďakuj Tatcherovej, že napríkald zavrela anglické bane, a uhlie Angličania nakupovali v socialistickom Poľsku... To je len jeden z mála príkladov, ako to na Západe a Východe chodilo...
1) a 2) Všetky slovanské národy boli kedysi "pravoslávne" (aj Slovinci, Chorváti, či Poliaci) - to, že prevládol Rím je iná story, podobne je to s nedobrovoľne vnútenou latinkou. Navyše slovanské národy majú latinku upravenú - mäkčene, dĺžne - majú viac písmen ako v abecede germánskych a romano-keltských národov
4a) Veľmi podobná morálka vládne v strednej Európe, ako vo východnej Európe - ani tu už ľudia neveria v demokraciu a nedodržiavajú ju
4b) Piesne sú podobné, a navyše v každom kúte len takého Slovenska sú piesne navzájom iné. Morálka je vari iná ako na východ od nás?
5) Kuchyňa nie je o "kultúre", ale o podnebí, už rumunská kuchyňa sa líši od poľskej, atď. A na Slovensku sa na dolniakoch konzumuje niečo iné ako na kopaniciach...
A čo je to Západ?
Je to beloch? Je to katolicizmus? Je to liberalizmus?
Ekonomika Slovenska je asi 75% výkonná na 1 osobu v porovnaní ekonomikou Nemecka (minulý rok to bolo 77%), ale platovo je len cca 30% v porovnaním z Nemeckom.
Agud:
Ja hovorím o polohe tieňa na telese Mesiaca PRI VÝCHODE, resp. ZÁPADE Slnka, teda pozorovateľ vidí súčasne Slnko a čiastočne zatmený Mesiac.
Ak čiastočné zatmenie nastane v noci tak nemám problém, tieň môže byť hore, dolu, vpravo, vľavo, kdekoľvek - lenže vtedy vidno iba Mesiac a Slnko nevidno.
Dobre, tu sa nikam nedostaneme. Keďže všetko je to o viditeľnosti, či neviditeľnosti "za horizont"...
1. Sám si napísal: "obežné dráhy všetkých telies vo vesmíre sú evidentne dostatočne stabilné", na tom sa zhodneme. Lenže ak sú stabilné -to znamená: NERIADIA SA gravitačnými zákonmi, podľa ktorých gravitácia súvisí so vzdialenosťou a hmotnosťou. Áno, Slnko, ale aj Jupiter urobia z každej dráhy každej planéty dráhu nestabilnú, teda nemožnú, keďže vzdialenosť Mesiaca a Slnka sa zmení, vzdialenosť Jupitera a akejkoľvek planéty sa mení - teda ja silové rozpoloženie sa zmení. Teoreticky. Prakticky sú dráhy stabilné, teda neriadia sa týmito zákonmi, ktoré by viedli k nestabilite.
2. Vychýlenie Mesiaca od roviny ekliptiky rovníka Zeme, ovplyvní sklon Zeme, tak ako ovplyvní posun spoločného ťažiska sústavy ZEM- MESIAC.
3. Podobná odpoveď ako 1. - zamieňaš príčinu a nísledok, teóriu s praxou, realitou. Teoreticky-výpočtom dráhy nemôžu byť stabilné, je tam príliš veľa rušivých vplyvov 3.tívh telies. Prakticky sú ale stabilné. S malým dodatkom ISS nemožno na oblohe nájsť-uvidieť.
Ak je to tak, potom úplné zatmenie Mesiaca neexistuje, lebo vždy nejaké fotóny sú naň odklonené.
1) Pre ukázanie na nemožnosť obežných dráh, kvôli labilite-nestabilite, to úplne stačí. Drobné porušenie rovnováhy síl = nestabilita obežných dráh
2) Pre nemožnosť existencie severného celestiálneho centra - či už Polárky, alebo jeho blízkeho okolia, vychyľovanie Mesiaca z roviny ekliptiky Zeme takisto stačí - celá sústava Zem - Mesiac by bola nestabilnou, a to nevratne nestabilnou... (Teda, ak by sa Mesiac vrátil na pôvodnú polohu, rotačná os sa vrátiť nemusí.)
3) To ty, zástanca obežnej dráhy musíš prísť s dôkazom, že také čosi je možné. Možné je to len teoreticky. V momente, ak do toho vstúpi tretie teleso (a nemusí byť veľké/hmotné), akákoľvek stabilita sa poruší. Iba dve telesá môžu obiehať okolo spoločného centra (tretie nesmie ovplyvňovať nijako) a táto sústava je nestabilná - je to len čiste teoretická záležitosť. Teda sústava Slnko - Zem - Mesiac nie je riadená gravitačnými zákonmi, kvôli nestabilite je nemožná.
Ak sa Mesiac odchýli od roviny Zeme prechádzajúcu jeho rovníkom - určite to má vplyv na os rotácie Zeme.
Ak sa Mesiac odchýli o 10°, potom aj sklon Zeme bude - nechcem povedať že presne o +-10°ale teda značný - blízky 10°. Ak sa tak nedeje - potom Mesiac Zem neovplyvňuje tak ako by mal - a teda Mesiac a Zem nemôžu obiehať okolo spoločného ťažiska, resp. toto ťažisko "putuje" voči Zemi v horizontálnom smere. Každopádne rovnováha dvojtelesa Zem- Mesiac je narušená.
Polárka by určite prestala byť celestiálnym pólom Zeme.
Nehovoriac o tom, že rotačná sústava Zem - Mesiac by sa úplne rozpadla - a Mesiac by úplne odletel od Zeme, a už by sa k nej nevrátil. Tu nejde o to, že Mesiac sa údajne vzďaľuje od Zeme o 6 cm za rok - tento kolaps by bol oveľa rýchlejší a navyše - kvôli labilite kaaždej obežnej dráhy - NEVRATNÝ!
Navyše ak si pozrieš TRETIE VIDEO a tam je toto - čím nižšie je Mesiac, tým viac je zatemnenejší zhora.
Nie je to anomália? Mesiac a Slnko vidno pre pozorovateľa - potom ale Mesiac by mal VCHÁDZAŤ DO TIEŇA HORE a súčasne by mal smerovať od horizontu vyššie - teda by mal vychádzať a on namiesto toho ZAPADÁ.
Ak platí to, že zemský tieň robí mesačné zatmenie, potom tieň by sa mal pri zapadaní Mesiaca ZMENŠOVAŤ. lenže Mesiac vchádza do tieňa a zároveň klesá...
Ani pomocou lomu svetla by v čase úplného zatmenia Mesiaca nemal dopadnúť žiadny fotón na povrch Mesiaca zo Slnka. Tento moment by mohol nastať len medzi čiastočným a úplným zatmením Mesiaca - áno niektoré fotóny vplyvom lomu zmenia smer, ale nie veľký uhol. Už infračervené svetlo by sa na Mesiac nedostalo...
Znieto logicky, ale pozorovania hovoria o inom.
Ak by to tak bolo, ako hovoríš, potom akýkoľvek pozorovateľ na Zemi by mal vidieť viac ako polovicu celej hviezdnej oblohy.
V skutočnosti pozorovateľ vidí menej ako polovicu sféry - hviezdej oblohy.
Ja nehovorím o drobnej odchýlka Polárky menšej ako 1°. Ja hovorím o obrovskej odchýlke 10° a viac, čiže takej, že by NIKTO ani len približne nenaznačil, že Polárka je celestiálny pól, alebo niečo v blízkosti celestiálneho pólu.
Mimochodom severný celestiálny pól ak by aj nebol presne zhodný s polárkou, tak je PEVNÝ a je aspoň tesne pri Polárke, pričom vzdialenosť Polárky od tohoto celestálneho pólu - otáčania oblohy sa nemení. Áno, vedci môžu klamať, že sa nepatrne mení.
Čo sa týka južného celestiálneho pólu, tak ten neexistuje. Keby existoval, tak niektorá hviezda južnej oblohy by bola najbližšia k južnému cel. pólu a pohybovala by po relatívne kruhovej dráhy, okolo tohoto pólu.
Nedeje sa tak nie sú to kruhové dráhy a niektoré hviezdy blízko pomyselného južn. celestiálneho pólu dokonca zanikajú a znovu objavujú sa oku pozorovateľa južnej pologule.... (Teda, chovajú sa inak ako na severnej pologuli.)
Odporúčame