(6) A do tretice citát francúzskeho cestovateľa SULPISA BEUDANTA, geológa a mineralóga: „Slováci sú ako remeselníci zručnejší ako Maďari, postupne sa rozmnožujú, (…) aj kde predtým nebývali. Všade kde sa Slováci medzi Maďarmi alebo Nemcami usadia, tí čoskoro prestanú prosperovať, strácajú svoj jazyk, poslovenčia sa a úplne zhasnú.“ Takéto názory boli v tomto období všeobecne akceptované a niet pochýb, že takto vnímaná slovenská rozťahovačnosť mohla na maďarskej strane vyvolávať nenávisť.
VLADIMIR BOGDANOVIČ BRONEVSKIJ si roku 1810 zapísal „poddaný ľud tejto krajiny (Uhorska) bez ohľadu na národnosť je zlomený. (…) V dobrom stave sú len panské kaštiele – a väznice, pred nimi vzorne usporiadané mučiace nástroje.“ Zaujímavé je, že ruský spisovateľ veľmi presne vedel, kedy opustil etnicky maďarské územie (tesne pred Košicami) a severné, nemaďarské časti Uhorska považoval za rozvinutejšie a krajšie ako južné oblasti.
