Už mám 68 rokov. 40 rokov som zamestnával od 60 do 120 ľudí so zameraním na výrobu a montáž konštrukcií prevažne v západnej Európe. Za celý život mi prešlo cez ruky do 900 ľudí a urobil som výkony v objeme niekoľko miliárd korún.
Za tie roky som nakaroval do 3 milióny kilometrov, v aute som presedel spolu cca 6-7 rokov. Možno 50% stravy som zjedol v aute počas jazdy. Boli to stovky, možno tisíce v nocou prejazdených nocí. Doma ma čakali výrobní remeselníci a na stavbe stavební zámočníci. Keď som sa nechcel zapliesť doma do korupcie, marketing a zákazky som robil vonku.
Keď meškali peniaze, neváhal som založiť sukromný majetok, predať ho a vyplatiť mzdy.
Niektorí zamestnanci ma prerástli. Jeden zámočník, ktorý pracoval od vojny cca 20 rokov, je dnes majiteľom doku opravy lodí v Nórsku. Druhý vyštudoval 2 vysoké školy a je úspešný v oblasti poisťovníctva. Môžem menovať ďalších troch.
Keď nám ide karta, na štát kašleme, keď sú problémy, na štát sa obraciame.
