Bratia Česi? Alebo ako to bolo naozaj. . . - 2. časť
Dobrý deň,
fakty, ktoré ste spomenuli, sú zaujímavé. Za seba môžem povedať, že môj vzťah k Čechom nijako nezmenili.
Bol som práve v Prahe, keď Slovensko vyhlásilo v ČS federácii zvrchovanosť a videl som na vlastné oči, čo to s Čechmi urobilo? Viacerí nechápali, mnohí ľutovali, v jednom prípade ma ale dokonca odmietli obslúžiť.
Kedykoľvek som odvtedy prišiel do Čiech, vždy sa ku mne správali ako k domácemu. A mám tam, ako mnohí iní rodinu. (Teda na Morave.) Keď som chodieval do Západných Čiech na chmeľ, veľmi si nás vážili a v pohostinstve nám kupovali Becherovky za slovenské pesničky.
Nebol som spokojný s rozdelením Československa. Vadí mi, že české deti nerozumejú Slovensky a vadí mi, že Slováci v Čechách nehovoria Slovensky. Teším sa zo slovenských úspechov. Teší ma, že naša ekonomika v porovnaní s tou Českou stúpla. To by zrejme nebolo možné, ak by sme ostali v Československu.
Ale ako som už povedal, môj vzťah k Čechom ostáva pozitívny. Na tom nemienim nič meniť.