Ani povstanie sa obvykle nerobí tri dni po vojne.
Azda si myslíš, že VZ je nejaký vodca? Že on rozhoduje za desiatky miliónov?
Je to možné. Za mojich čias sme ani nevedeli, čo nám dávali. Keďže som zhodou náhod odborník, prd zásahom sme na 97% dostávali amfetamín.
Osobne som sa cítil veľmi dobre. Teraz sa povráva o všetkom možnom. Fabulovať nebudem. Aj to, čo som prežil vyznieva všelijako. Sám to mám značne potlačené. No nepovedal by som, že ma tie zážitky traumatizujú. Robil som to dobrovoľne...a tuším aj rád.
Nie je to žiaden môj výmysel. Iste, sám som to dostával od psychiatrov.
No a čo? Nie, neboli sme "blbí"...vnímanie reality OK. Asi sme boli mierne vylepšení.
Myslím ale, že nám dávali iba amfetamín.
Jo...aj tam, aj všade inde je cca 20% extrémistov. Dovolím si predpokladať, že aj v bežnom živote.
Veď som X-krát prízvukoval, že NIE slovenské.
Prezidentská ochranka bola fajn, ale aj keď to bolo é jednom z NAJ prezidentovi...fakt to nebolo zrovna o krku.
Protiteroristická jednotka v nude poverená čistením podsvetia...to bolo viac zásahov ako majú SR a ČR spolu za 30 rokov. A to sme nechodili ako tí v TV. Ľahké oblečenie, zásah...a domov. Tí druhí do krematória. Ochrancovia práv by sa dnes búrili. V článkoch bolo strohé: š.j. zlikvidovala skupinu Miša a Paľa...Nikto sa viac nepýtal. Neviem, čo to bolo etické.
Ja som to vnímal ako v poriadku. Tie obvinenia a zásahy som nevymyslel. Problém vo svedomí som nemal. Či sme dostreľovali? No ako inak. Mŕtvoly sme ale zásadne nehanobili, nekopali. Išli pekné do kremetória bez pitvy.
Sranda? Nie, píšem o tom 15 rokov aj vážne. Bola taká doba, boli také móresy. Ja osobne som primárne brokovničiar. Bojová brokovnica (to je iné plnenie a iné broky ako poľovnícka) na vzdialenosť pár metrov...po tom netúži ani slon.
Zapasoval si ma medzi Slovákov. OK, asi mi to nemá vadiť...aj keď neviem, kde by Slováci nabrali špičkových bojovníkov (čo som ja pri najväčšej skromnosti bol).
Nepíšem o svojich názoroch. Čo poviem, je písmo sväté. Fakty, zákony.
Môj výcvik je veľmi starý. Bol na celý život, primárne armádny, no aj pre všetko silové. Takže, špionáž je úplne mimo mojej schátranej postavy.
Atentátiky a maličké likvidácie...na to sa dá na mňa s dôverou obrátiť. To ma baví a stále drží vo forme. Som drahý...ale dobrý. Na nete reklamu nemám.
Pointa je, že nie som Slovák. To si si za 15 rokov, čo sa tu intenzívne povaľujem neráčil všimnúť? Mnohí mi nadávajú, že tento fakt príliš často pertraktujem.
Mňa nemáte. A je pre vás dobre, že nie.
Mimochodom, uniformu som nosil zriedka. Zbrane mi čistili technici.
Doplním. Mne je výraz bojovník veľmi blízky. Od pra-pradeda bojujeme stále. Nerobil som hanbu predkom. Čo som to vlastne chcel?
Fakt som zabudol, možno to vzdanie sa. Samozrejme, sú situácie kedy sa to má urobiť. Len tá moja predstava, že visím niekde v priesmyku a kolegovia ustupujú...mi dlhé desaťročia vraví, že sa musím obetovať - ak to má zmysel. Jasné, že nepôjdem gumipuškou na tank.
Žiť alebo nežiť...do tejto filozofickej polohy asi nechceme ísť. Jasné, je fajn prežiť si okamih večnosti na tomto svete...ak je ten okamih kvalitatívne znesiteľný.
Ekológiu riešiť nebudem. Ochranu/obranu...to má každý tvor zakódované, aj nežné vtáčiky, rastlinky. Ja osobne mám zakódované, že mám (keď treba) bojovať. A ak treba...aj sa obetovať
Aby som sa netváril ako super-vojak. Mám nejaké skúsenosti z prezidentskej ochranky (2 roky) a 5 rokov protiteroristická jednotka. Tých 5 rokov...pod paľbou mierou vrchovatou.
Nepovažujem sa ale za štandardného vojaka, skôr policajta...no to je nepodstatné. Byť pripravený otrčiť kopytá hocikedy...to pre mňa bola samozrejmosť.
Teraz k veci. Vojak poslúcha rozkazy. Ak má právo rozhodnúť sa...je viacero možností. Vlastne iba dve: zlá a ešte horšia. Vzdať sa...môže byť menej zlá. Vzdať sa, užiť si kruté učenie a byť aj tak zabitý...je tá ešte horšia.
Nepoznám situáciu ani vnímanie tam...určite by som neradil nič.
Zabudol som tuším spomenúť, že zabezpečiť ústup kolegom a obetovať sa...je samozrejmosť. Toto vravieť ľuďom, z ktorých 90% nechce bojovať za vlasť...je asi úlet.
Ani keby hocijaké mesto/štát na svete malo hocijaké percento kohokoľvek...tých kohokoľvek sa nesmie vraždiť.
Bláboly okolo toho ma nezaujímajú...akési prívlastky a pod.
Stimulanciá v tomto prípade považuješ za zásadné?
Toto je iná téma. Osobne by som ten atentát neschváli. Nestálo to za to, čo nasledovalo.
Nemáš zle tie ypsilony? To sa učí v základnej škole.
Odporúčame