Asi tak. Diplomaciu zrejme nikto nechce ovládať. Lebo problém by to nemal byť.
Asi tak. Diplomaciu zrejme nikto nechce ovládať. Lebo problém by to nemal byť.
Neprežiť je ľahké. Stačí prvé stretnutie "pri rampe". Zloží ťa napr. poctivý 18-ročný záklaďák.
No...mal som asi písať skôr. Nebol by som starý, chorý a chudobný...ale iba starý a chorý. Trojkombinácia je brutálna, horšia ako moja brokovnica + 2 krátke.
Neviem, či to stále platí u Juhoslovanov. Možno by bežného človeka brali ako vravíš. Mňa by skôr preventívne podrezali. Akože: podobáš sa, zvuky sú akési neobvyklé, pohyby tiež...radšej dolu.
To ale platí iba pre mňa, ostatní sú zrejme v pohode :-).
Keď som to už rozbalil...nebudem baliť späť. Kedysi dávno, približne tak 19977-8 Tito išiel na návštevu starého Kima. Vtedy som bol ucháň, ale - vraj som sa mohol dostať aj do doprovodu. Išli tam samozrejme starší, skúsenejší - asi 10 chalanov z našej ochranky.
Tak...vraj to bolo čosi ako návšteva Neba. Dostali asi to, čo Hospodin so svojmi najbližšími.
Myslel som si, že som mal deda K v puškohľade (pri ochrane svojho prezidenta). Už neviem, skôr nie. Kaddáfiho určite, viackrát. Iste, nie ako "lovnú"...očumoval som okolie. Neboli to zlé časy - teda aspoň pre mňa.
No a také, že či by som "položil život" za chránenú osobu...je smiešne pýtať sa. Samozrejme, hocikedy. No a potom, v protiteroristickej jednotke - tam by som naopak za nikoho nepoložil vôbec nič. Akože kryť kolegov, to je jasné. Iste, dá sa pri tom celkom ľahko skapať. Ale obetovať sa? V službe už nie.
Aha, uniklo mi slovo "loviť". Nuž...myslím, že je kóšer. Je celkom jemné.
Ani nie. Možno nepoužívam ľúbivú terminológiu. My sme nechodievali na "zásah", keď bol nejaký bordel v krčme alebo keď žena bila muža. Boli sme tá najradikálnejšia zložka.
Takže, pojmy sme neriešili. Urobili sme si svoje...a išli domov. Upratovanie sa nás netýkalo. Vlastne som si neuvedomil komu kam píšem: my sme neboli polícia. Jednotka bola pod spoločným trojitým velením: prezident, vnútro, obrana.
Nemám pocit, že je "veľa zabití policajtom". Tie kreténske streľby na unikajúce auto nerátam. Vlastne...asi by som ich mal rátať.
Čo je typické? Ak husľový virtuóz nemá záujem pochopiť, ako sa správne hrá "kohútik jarabí"...to je nezdvorilosť? Má uznanlivo tlieskať?
Díki. Včera som mal TV pustenú asi pol hodiny, zrovna som mal šťastie na Igorove videnie "situácie", kde ako lekár, ekonóm, umelec, vedec, multiinštrumentalista, polyhistor či čo to v poslednej dobe všetko je...vysvetľoval, ako sa robí policajný zásah.
Nemám už chuť k tomu niečo dodať. Vlastne iba k CO. Nechcem dehonestovať, nepoznám. Domnievam sa ale, že to nebude o "najnebezpečnejších situáciách". Ale prosím, možno je.
Asi nie, nechcem to pochopiť.
Akých dvoch? Ja som sem napísal aspoň sto postov. Za desať rokov tisíce. Zaoberal som sa technikou, realizáciou zásahov. Ako raale alebo zátoka veľrýb.
Preštuduj si to, môžeš napísať knihu. Ja nemám chuť.
Tak...trochu som prehnal, TT nebol od 1 sv.vojny. Ja som ale takú pištoľ na sebe vláčil. Nebola vhodná na rýchle zásahy...ale puškové strelivo bolo spoľahlivé.
Pozrel som sa aj na Gjurzu...tu som sa nemýlil.
Beretta 92 je moja. Sama ale nestrieľa. Poznáš aj TT? Nie je to trest trestaný...ale horšie asi nemôže byť. Volali sme to "tetejac". Mám pocit, že to nosili na opasku oficieri od 2WW.
Gjurza je ale iná káva. O tom som iba počul. Frajeri z najlepších zložiek to vraj majú bez mieridiel, úplne hladké. Aby sa (vraj) dalo čo najrýchlejšie tasiť. Má to tuším aj silnejšie plnenie. Vestu 3 vraj prestrelí.
Musím opraviť preklep: Mandešić Vuk.
Pointa, pre reálny slovenský svet. Ak som dobrý policajt, pokojne môžem mať aj vz. 82. Glock 17 nepomôže. Nejaké špeciálne strelivo? Keď sa nezvláda základ? Ako často sa strieľa na človeka? Akože...kvapkanie na karbid.
Bože môj! Niekto si rozloží stôl, pár PC, nájde si na internete spústu vecí...a už je príslušník š.j., analytik. Je fajn, že sa aspoň chalani netvária, že majú reálne zážitky.
Čo som to ešte chcel? Píšem totiž o "tomto" asi štvrtý deň.
Strelivo je problém? Tak na túto tému sa nebudem unúvať. Ako bolo povedané: u rokama Mandešíća Vika svaka puška biće ubojita. Neviem prečo, stále mám pocit, že má byť minulý, krásny tvar: beše.
To "beše" (alebo aj bijaše)...má šmrnc histórie...nádhera, romantika.
Prosím? Mám viac skúseností ako všetci slovenskí policajti za posledných 30 rokov spolu. Myslím prestrelky, nie výjazdy a rev.
Mali ho vyzvať do prírody.
Po takejto šťastnej trefe...sa unikajúce auto prevráti alebo neprevráti, ale určite havaruje. Posádka zahynie, prípadne nezahynie. My pravdepodobne tiež havarujeme, narazíme na ten bordel, ktorý sme spôsobili...ale misia splnená.
Nemyslel som to tak. Vidno, že si Slovák a nie brokovničiar :-). Brokovnica "býva" na stanici. Hliadka si ju berie do auta. Tam sa povaľuje pre prípad potreby. Potom, keď sa vrátia - ide za sa na svoje miesto, ležať.
Slovenskí policajti milujú streľbu na "pneumatiku". Iste, v 95% prípadov ju netrafia...ale skúšajú, snažia sa do bezvedomia. Pália z pištoliek z nadskakujúceho auta na iné auto v pohybe z 50 m - nič. Občas sa zadarí človek...ale budú to skúšať ďalej, raz to musí vyjsť.
Ja som primárne bokovničiar, zdôrazňujem. V bojovej brokovnici sú...ufff...patróny dlhé nie 70, ale cca 80 mm (teda silnejšie plnenie ako poľovnícke). Broky 3X3 (3+3+3). Každý brok má niečo cez 7 mm. Azda netreba písať, aký devastačný účinok to má na živú silu na vzdialenosť pár metrov..
Ak šoféruje kolega, priblíži sa k idúcemu autu pred nami na 10 m - vykloním sa z okna a odstrelím koleso alebo pol kufra. Keď už chcem za každú cenu zastaviť vozidlo, ktoré ma neskutočne vytáča až štve.