Zasa si vynechal rannú sériu čelovíc? Takto to nejde, musíš trénovať poctivo a pravidelne. Aby si aspoň vedel, prečo ti fičí medzi ušiskami.
Zasa si vynechal rannú sériu čelovíc? Takto to nejde, musíš trénovať poctivo a pravidelne. Aby si aspoň vedel, prečo ti fičí medzi ušiskami.
Tušil som, že tu budú grandiózne kykyňákoviny. Nemýlil som sa.
OK, ryby sa dajú chytať aj v chovnom rybníku. Videl som ako mi zamestnanec "ulovil" naraz asi 20 pstruhov. Hodil nejaké žrádlo, podberák...a nákup sme museli ešte zredukovať.
Lov sieťou je niečo podobné. Klasické čakanie na dravú...je iná káva.
Je divné, že toto píšeš pri najslušnejších hráčoch posledných desaťročí.
Témou nie sú gule, ani akýsi nick...ani tvoje prdy z huby.
Obávam sa, že aj ja som zahral chtiac viacej úderov zle než dobre. Je to potvora, ono aj futbalista či hokejista zahrá oveľa viac nevydarených úderov ako gólov. Je to bolestivá záležitosť.
Ono aj boxer za zápas skúša asi stokrát zložiť súpera...obvykle neúspešne. Aj rybár hádže do vody to "izé" celý deň...a málokedy úspešne.
No...netreba ani velebiť, ani upaľovať. Vo veku 61 rokov na žiadne majstrovstvá nepôjde.
Iste, existujú aj pre seniorov, to tu nie je povedané. Nebol to žiaden "športovec". Mal svalnatú postavu a schopnosť budovať si svaly. Zrejme aj schopnosť slopať a všetko pokaziť.
Tak som sa pozrel na článok. Teraz chápem, prečo sem ľudia nepíšu. Článok je tupý, téma do stratena, o ničom. Dobrou a zaujímavou témou by bolo surogátne materstvo. Kykyňákovina vyššie (v titulku) skôr odrádza ako láka. Vlastne aj obsah je mizerný, akurát surogátne materstvo je zaujímavá téma.
Keďže nie je diskusia, dokončím: za mňa problémové ako umelá inteligencia. Lebo...čo nevidieť bude dieťa schopný splodiť aj stroj, ktorý nahradí surogátnu nosičku.
Prečo nie, aj ja som zahral neskutočné údery...nechtiac.
Zožeň si poctivý zverák a kombinačky. Potom ti poviem čo s tým treba robiť.
Ja som už radiátory prekonal, momentálne je mojím súperom nákova. Tá sa nevzdáva. Mám obavy, že ju neporazím. Ale je tu pár kusov, ktoré by to možno zvládli. Ty nie, si čajový.
Tu je neskutočná dynamika výmeny názorov. Aj darca nesmie vedieť či a komu bol poskytnutý jeho genetický materiál. V prípade, o ktorom je reč...tomu tak nie je a v štarte sa zapaľuje šnúra na výbuch. Dieťa je iba nezúčastnená výbušnina. Iste, nemusí vybuchnúť.
Ale až traja môžu spôsobiť výbuch. Vlastne asi viacerí, no traja majú ovládač.
Predsa len mi nedá, aj keď toto má X rozmerov.
1. žena je tehotná, všetci to vidia. Zrazu nemá brucho. Čo sa stalo: ale, to som iba nosila cudzie dieťa, klídek, pohoda.
2. údajne medzi plodom a matkou vzniká extrémne silné puto, ktoré prenatálne determinuje osobnosť. Tu je to ako? Nekomunikujú?
3. Vraj surogátne matky bývajú aj sestry, dokonca matky (čiže babky). Ako to je tam? Kto je matka, koľko je matiek?
Toto nie je moja parketa, uletel som. Tuším zložitejšie ako eutanázia. Určite.
Ešte jasnejšie: plod má oboch rodičov, donosí ho (absolvuje tehotenstvo) iná osoba, ktorá ho aj porodí. Takže, sú v tom traja. A nie sú neznámi...Kapiši???
Pri oplodnení zo spermobanky by darca mal byť navždy anonymný. Či sú aj banky vajíčok...priznám sa, že neviem. Toto je už asi nad rámec IVF (asistovanej reprodukcie).
Doplním, aby to bolo jasné aj pre priškvarencov. Embryo má jasný, definovaný genetický pôvod. Na tehotenstvo poslúži cudzia maternica.
Bľabotanice o inom...sú na inú diskusiu.
To je úplne o inom. Surogátne materstvo (nepáči sa mi to pomenovanie) je azda jasný pojem, všetci okrem teba vedia o čo ide. Nedám si námahu vysvetľovať to.
Okolo toho sú podobné problémy ako pri eutanázii/asistovanej samovražde, o ktorých by mohli byť siahodlhé diskusie (bez konca). Má to všetky možné rozmery: právne, biologické, filozofické, etické, psychologické, náboženské a neviem aké...jednoznačná odpoveď nie je.
Takže: niekde je to dovolené, inde nie. Priznám sa, že neviem, či sa pre SR teraz niečo mení. Vlastne ani neviem ako to je teraz.
S potratmi a adopciami toto nemá nič spoločné, radšej sa nestrápňuj.
Nedokončil som príbeh so štyrmi neznámymi. Našťastie nevyšli. O minútku som sa vrátil a vravím: čo je?
Nič, my sa nechceme biť, sadni si a daj si s nami. Vlastne ani neviem v čom bol problém. Ale tam by som prvého musel vo dverách tvrdo zložiť jednou. Dvere boli úzke, aj druhého by sa dalo. A bolo by po odvahe.
Na skupinu 7...by som si nikdy netrúfol. To treba rovno páliť. Teda ak je z čoho. Chrbtom k stene...a čo Boh dá.
Stále som nedokončil. Pamätám si situáciu, keď som n@§r@tý sedel v krčme sám a išiel som von vyčúrať sa. Akýsi štyria sedeli pri jednom stole, pozerali sa na mňa...a smiali sa. Keď som dočúral...prišiel som k ich stolu a vravím: páni, máte so mnou nejaký problém? Jeden povedal: áno. Ja: tak teda, nech sa páči von.
Von bolo krátke schodište, asi 5-7 schodov, šírka ani nie meter. Prvý dobre trafený by bolo už len tri, druhý...dva. S dvomi psychicky načatými si dobrý borec poradí. Je to ale vysoko riskantné, stačí schytať tvrdšiu ranu do gebule...a budeš dokopaný na mraky.
Osloviť skupinu v ich dialekte...môže autorita. Nie neznáma sila. Vo filme aj áno.
Zasa som nedokončil: nevyhrážať sa.
Doplním: tu nemá byť náboj vyhrážky. Lebo...ľudia tu chcú mať pokoj (napr.). A poďakovať sa. Iste, treba vystupovať veľmi pokojne.
Ak máš zbraň alebo náznak svalov...poodkryť to veľmi nenápadne.
Každopádne, od vodičov a zbabelosti si odišiel úplne do Márišky. Mohol si múdro mlčať...a nedostal by si nakladačku. Vyprosil si si ju...tak ju máš.
Odporúčame