Neviem, či je to "trapas". Ide to už na nervy. Dokonca aj mne, ktorý na všetko kašlem.
Neviem, či je to "trapas". Ide to už na nervy. Dokonca aj mne, ktorý na všetko kašlem.
Výrazy ako komunizmus či kapitalizmus sú archaizmy. Akýsi 1. máj oslavuje pár krajín na svete. Diktatúra, nesloboda...to tam azda je?
Vidím, že toto bolo čosi mimo športu, skôr o slušnosti. Ale keď ide o kvalitu, ideálne je dobrý športový redaktor + aktívny/bývalý športovec alebo tréner. Tak sa to má robiť, do psej matere.
Akýsi Jurko...toho som párkrát videl na obrazovke, no asi nikdy nepozeral prenos, ktorý on "komentoval". Potom je aj čosi ako Havrilla v tenise. Ten asi platí aby ho pustili k mikrofónu...chce sa vyblázniť. Našťastie jeho TV momentálne tenis neprenáša. Tam bola možnosť prepnúť zvukovú stopu a keď nie...žiaľ, iba vypnúť zvuk.
"Nerobí mu problém komentovať žiadny šport"...tak to je teda sila. Jemu možno nerobí problém, ale čo tým, ktorí počúvajú? Aj ja môžem povedať, že som univerzálny hudobník a zahrám na čomkoľvek...len to bude atentát pre sluch. Alebo lekár, ktorý povie, že v medicíne vie všetko.
Je fajn, keď sa športoví komentátori špecializujú na 2-3 športy. Vtedy môžu byť dobrí.
Grandiózne moňašoviny. Prefackaj sa kelňou po červených líčkach.
Vážne? Aj USA sú národný štát? Ktorýže národ ho založil? Bez ohľadu na to, čo im Slováčisko repovitý pripisuje, sú patrioti. Bez ohľadu na pôvod, vierovyznanie, rasu a pod. Štát je mašinéria, inštitúcie, režim, polícia a pod.
Vedel som, že toto otvárať nemá zmysel. Slovák nevníma rozdiel medzi vlasťou, krajinou a štátom. Dokonca bežne operuje výrazom "republika", čo je už totálna stupidita. A vlastenec je neuveriteľný: biednych 13% občanov deklaruje ochotu "brániť vlasť" - čo je neskutočná hanba, až potupa. Ostatní by ušli alebo sa ukryli kamsi pod posteľ, ja neviem.
Tieto "zápasy storočia" sú akési krátke.
Je tu ešte jeden problém. Ak sa slovenský pilot stane súčasťou inej armády - potom to už nie je slovenský pilot. Je to Slovák v službách Miša či Paľa.
Iste, ak Eskimák začne lietať ako pilot OS SR...bude slovenský pilot. Dobrovoľníci v občianskych vojnách (napr. Španielsko)...to je osobitná kapitola.
Ešte jedno uvedenie do možno správnej polohy. Keď vojenský pilot odíde do služieb letky inej krajiny, má to nádych žoldnierstva. Iste, presvedčenie tam môže byť (asi aj musí). Iné je, keď obyčajný človek odíde z vlasti bojovať len z presvedčenia. A stane sa napr. pilotom (vôbec to ale nemusí súvisieť z letectvom).
Pointa je, že ho história zapasuje buď na správnu alebo nesprávnu stranu. Bude buď dobrý alebo zlý. Je fakt, že história občas "zmení vkus" a otočí to. Búrajú sa sochy a pod.
Neviem či autora článku trápi štát alebo ľudia. Aký štát bol pred Mníchovskou dohodou, aký od roku 1939 do 1945, aký od roku 1948?
Štát nie je krajina, štát človek niekedy môže mať rád, inokedy nenávidieť. Krajina zostáva, vlasť zostáva prinajmenšom v duši/srdci. Štát sa mení a je málokedy dobrý. Človek so štátom nemusí súhlasiť, môže sa vzoprieť.
Vernosť "štátu" je blbosť. Vernosť vlasti...niečo úplne iné.
No ja napr. neviem ako to mám brať.
Kriste pane, "tajomný trik s príšernou chuťou"? Šťava z kyslých uhoriek je tajomná a príšerná? Čakal som aspoň moč medvedice v ruji miešaný s močom hárajúcej sa tigrice a ešte nejakými prísadami, ktoré nie sú publikovateľné.
Deň D si vyžaduje prinajmenšom slušnosť a rešpekt. Neprináleží akýmsi sopliakom, mliečniakom kydať či mudrovať, špekulovať, analyzovať.
Iste, v tomto prípade sú sopliaci aj 80 roční.
Teda...riadne bláboly. O tomto treba písať, nie o hre.
Zatiaľ je ten tenis horší ako keď si ja zahrám so svojou babkou.
Sinner nemá charizmu, no Nike s ním podpísalo zmluvu na 150 mil./10 rokov. Je to síce o polovicu menej než Roger, ktorému Uniqlo zaplatilo 300 mil./10 rokov na sklonku kariéry. Neviem, čo im teraz propaguje, možno tepláky či pyžamá.
To je strastiplná cesta a skoro nikdy nie úspešná. Poláška by som ani nespomínal, ten je deblista a to hrajú aj štyridsiatnici.
Zasa zle. Odpustenie nie je prepojené s trestom. Sú to odlišné kategórie. Neuveriteľné, že aj v tejto filozoficko-duchovno-morálno-právnej otázke tunajší plebs na mňa zďaleka nemá.
Píšem iba pocitovo. Akýsi súd/trest dušu neuspokojí. Vecne nevyváži.
Ako úplne hendikepovaný v zmysle duchovna dopoviem: je rozdiel medzi odpustením a zabudnutím. Veľké hriechy sa zabudnúť nedajú nikdy, aj keby si ich človek neviem ako prial. Odpustiť vraj áno...ale ja tomu neverím.
Dá sa zrieknuť odplaty, pomsty. Odpustenie je fráza, prázdne slovo.
Akosi mi lietajú prsty, veľa preklepov. Zrejme mám pokazené klávesnicu, určite to nie je moja vina.
Prvý riadok: "odpustenie" s úvodzovkami aj za slovom. Nemám duchovný rozmer (nie duchovná)...tretí riadom "ktorá vravela" (nie ktorí vravela)...po kameňom čiarka.
Rétorika 30 rokov nebola zmierlivá, ani náznak akéhosi "odpúšťania". Pápež vraj po asi 20 rokoch "odpustil" svojmu atentátnikovi...no možno by mu radšej zahryzol do krku, ja neviem. Teda viem, čo ja...neviem ako pápež, lebo pápež nie je úprimný. Pán premiér odpúšťa len tak, do mesiaca? To to už je azda aj groteskné.
Odporúčame