Krásny zážitok, dokazujúci stračiu inteligenciu mám, keď omylom do našej papagájčej voliéry vletela za mojou strakou Rebekou cudzia straka a nevedela v panike nájsť východ.../voliéra je vysoká a vchod do nej je znížený/ Stála som za oknom, nechcela som zasahovať a pozorovala som čo sa bude diať. Cudzia straka v panike poletovala vo voliére, moja Rebeka to najprv v kľude sledovala a potom začala vystrašenú straku ukľudňovať a ukazovať jej cestu von. Zavesila sa k nej na pletivo, ďobkala jej do peria, preletela na bidlo, ktoré bolo vedľa vchodu, len aby pochopila. To sa opakovalo, až nakoniec obidve odleteli.
Bezpochyby je v nich inteligencia, ktorú bežný človek nepredpokladá a ani nevníma.