O Bondarekovej smrti sa veľa popísalo, ale ťažko z toho vybrať, čo je a čo nie je pravda.
O Bondarekovej smrti sa veľa popísalo, ale ťažko z toho vybrať, čo je a čo nie je pravda.
Napísal som "vraj". Kozmonautom zostal, ale nie dlho, keďže už o necelý rok zahynul. Aj o jeho smrti sa popísalo kadečo, čo sa dá bežnému smrteľníkovi ťažko overiť a rôzne internetové zdroje sú zväčša nevierohodné. Ak to napíšem, tak viac-menej na oživenie, ale vždy so slovkom vraj alebo údajne.
K tomu opitému som vtedy zavolal záchranku hlavne preto, že predtým spadol a udrel sa hlavou o múr. Inak by ho azda stačilo posadiť niekde na lavičku.
Ďakujem za upozornenie. Už som ten preklep opravil. Na druhej strane by bolo naozaj super ísť v dvadsiatke do dôchodku. Pravda, sú aj takí medzi nami, ktorí to hravo stihnú, hoci len ako invalidi.
Možno som to naozaj trošku podfarbil, ale opísal som len moju skúsenosť, hoci - uznávam - je v tom aj zvýšený adrenalín. Opakujem dve vety: "Predošlými i ďalšími vetami vôbec nehádžem všetkých členov takej a onakej komisie do jedného vreca. Určite je medzi nimi dosť – a azda väčšina – ktorí túto svoju úlohu berú so všetkou zodpovednosťou." Čiže nemal som a ani nemám v úmysle "sprzniť" prácu všetkých členov. Ale to kšeftovanie, sprostredkovanie členstva za nejaký bakšiš sa mi jednoducho nepáči. Uznávam, že 33 eur nemusí byť pre niekoho veľa, ale ja žijem medzi ľuďmi, pre ktorých je aj to veľký peniaz. Napísal som svoju skúsenosť, názor, bodka. Sľubujem, že sa to viac nestane.
Ďakujem za serióznu reakciu. Určite aj vo mne je niečo, čo sa nemusí páčiť a ani sa nepáči iným. Túto otázku som si už viackrát položil a hľadal na ňu odpoveď. Naozaj je aj pre mňa jednoduchšie a bez zbytočných organizačných stresov ísť si tam, kam sa mi práve páči a nevšímať si nič a nikoho okolo seba. V tomto prípade mi však nešlo o turistiku samotnú, ale o to, že sa mi nezdá fér, ak niekto len preto, že vládne kasou, sa stavia do pozície darcu, pritom v skutočnosti len zneužíva svoje postavenie, keďže sa to dá urobiť lacnejšie aj bez jeho "záštity" alebo "podpory". To je vlastne jadro problému. Ak je nám niekto sympatický a povoľný, tak je super, a ak chce niekto ponúknuť ľuďom aj niečo iné, tak je sťaby "triedny nepriateľ". Reči o rovnakých možnostiach takto zostávajú naozaj iba rečami.
Nevyjadroval som sa k celej činnosti KST Pustý hrad, ale ku konkrétnej akcii, ktorá sa mi pri tej veľkej podpore a záštite zdá pridrahá. Samozrejme, vítam, podporím a spropagujem každú turistickú akciu, ktorá slúži na rozšírenie vedomostí a je príležitosťou na rozhýbanie tela a na stretnutie s blízkymi ľuďmi. Ale nepáči sa mi, ak sa z toho stáva politická propagácia.
PAZIMU ďakujem a jemu všetkým podobne postihnutým sa ospravedlňujem za chybu v texte. Už som ju opravil. Aspoň sa mal "kritik" čoho chytiť, čo tiež o niečom svedčí. Pekný deň prajem.
Ďakujem za odhalenie. Napokon podľa textu v tomto a predošlých blogoch a aj podľa fotografií to zase nebolo až také ťažké. Osobne nemám v Slatinke ani centimeter štvorcový pôdy, ani jednu tehličku v žiadnej stavbe, a ani nemám o žiadnu záujem. Tú motiváciu, ktorú spomínate, však nevylučujem. Počul som o tom už vari pred 20 rokmi a dosť ma to vtedy vytočilo, lebo ani ja by som nebol rád, keby si niekto túto ťažko skúšanú dedinku "sprivatizoval". Ak by však Slatinka zostala absolútne bez ľudí, tak by z nej za rok - dva zostalo rumovisko. Čo a ako bude ďalej, o to by sme sa mali zaujímať všetci a je na každom z nás, aby akékoľvek podozrenie z nejakej neférovosti pranieroval, nenechával si to len pre seba, prípadne iba nestrieľal "spoza bučka".
Snívanie je aj preto krásne, že nič nestojí, nech je doba akokoľvek neprajná. Určite nie som sám, v kom Hanzelka a Zikmund vzbudili záujem o cestovanie, poznávanie, zemepis a vôbec o svet blízky i ďaleký. Mal som vari 8 - 9 rokov, keď mi otec kúpil hru. Pozostávala z veľkej mapy Afriky, na ktorej bola vyznačená cesta H + Z, k nej asi šesť drevených autíčok a klasické hracie kocky. Spomínam si, že som si tú mapu rozprestrel na celý stôl, vyliezol som naň a "cestoval" aj celý deň.
Možno som menej chápavý, ale nepochopil som zmysel tohto blogu. Alebo to má byť len hitparáda nezmyselných pravopisných chýb?
Slováci sa zúčastnili bojov o Kyjev v novembri 1943 ako sovietski spojenci v Svobodovej brigáde, takže pripisovať im zničenie mesta je naozaj poriadna kravina.
Cítiť, že je to napísané z vlastnej skúsenosti. Boli časy, keď som sa za pár drobných (v porovnaní s výplatou) dostal načas a relatívne pohodlne na východ i západ Slovenska, alebo hoci i do Prahy. Teraz už cestujem menej, pritom draho, a málokedy sa to obíde bez nadávok. Napríklad keď namiesto hodinu cestujem dve hodiny, lebo autobus urobí výletné zachádzky do dedín bokom od priamej cesty. Samozrejme, tieto „výlety“ si musím zaplatiť, platím najazdené kilometre.
V tejto súvislosti som si spomenul na mladé letá. Ako som sa už viackrát zmienil v mojich blogoch alebo v diskusii, vyrastal som v horárni ďaleko od okresného mesta. Stalo sa, že niektoré autobusové spoje zachádzali do dedín bokom od priamej cesty. Kto chcel, mohol si tento výlet zaplatiť, kto nie, ten vystúpil na križovatke a kým sa autobus otočil, vyfajčil cigaretu, alebo vytiahol z vrecka dvojdecku a dali si s priateľmi za ústa. Podotýkam taký detail, že za kilometre, ktoré autobus zachádzal, v takomto prípade neplatili!
V našej knižnici sa mi podarilo dostať k publikácii Ladislava Takáča Traja generáli Veselovci v krutom storočí. Zatiaľ som ju stihol len prelistovať, ale vyzerá to tak, že ide naozaj o podrobné, seriózne a fundované spracovanie osudov tejto rodiny.
Cyklotrasy nie sú len pre tých, ktorí ich "chcú". Ani ja nemám záujem a nepotrebujem veľa vecí a činností, do ktorých štát (mesto, kraj) dáva peniaze, ale súhlasím s tým, lebo to slúži iným. To že Vladimír Maňka podpísal zmluvy s dodávateľom a so Sliačom až tesne pred odchodom z funkcie, môže a nemusí byť náhoda. Rovnako tak stojí za diskusiu, či suma 633 000 € je naozaj adekvátna tomuto 5 100 m dlhom úseku cyklocesty. Ale nie som stavbár, takže to nemôžem posúdiť. Len tak sedliacky: Ak to porovnáme s platmi "vyvolených", tak je to primerané, ak to porovnáme s platmi väčšiny z nás, tak je to priveľa. Aj toto je toľko vychvaľovaný "trh"?
Je čudné, ak sa na mňa z výkladov našich kníhkupectiev díva niekoľko tvárí Hitlera. Vojenská literatúra sa stáva „módnym hitom“, no kvalitné knihy, ktoré by čitateľovi nezaujato priblížili 2. svet. vojnu a SNP, chýbajú.
Pred dvoma rokmi ma v nemeckom obchode zaujala kniha Der zweite Weltkrieg. Cenou (4,99 €), grafickou úpravou, praktickým formátom, i bohatstvom informácií s viac ako 500 fotkami na viac ako 300 stranách. Priamo v obchode som nemal čas na listovanie. K tomu som sa dostal až v kempe. Prebehol som register. Názov Bratislava (ev. Pressburg) či B. Bystrica som v ňom nenašiel. O SNP ani ťuk. Slovensko sa v celej knihe spomína len 3-krát: v súvislosti s útokom na Poľsko v roku 1939, v súvislosti s pripojením k antikomunistickému paktu 24. novembra 1940 a v súvislosti s útokom na ZSSR v roku 1941. Boli sme naozaj takí bezvýznamní? Na obálke sa tvrdí, že kniha obsahuje „historisch fundierte Texte“. Autorom je Alexander Lüdeke, ktorého knihy sú predávané aj u nás.
Všimol som si toto výročie, aj som mal chuť niečo k tomu napísať, ale čas hral tentoraz proti mne. Veru, na udalosti Druhej svetovej vojny, hoci ešte žijú ich pamätníci, akoby sa systematicky zabúdalo, alebo sa vnímali len formálne (napr. pri oficiálnych spomienkach), ba opäť dochádza k ich prekrúcaniu, premaľúvaniu faktov. Ja som sa to snažil naznačiť v mojom blogu venovanom Jánovi Nálepkovi a bitke o Kyjev
Ďakujem za milú spomienku na mladé letá. Asi pred 30 rokmi som sa prvýkrát vydal na bicykli do sveta mimo klasického socialistického tábora a cieľom bolo práve Macedónsko, vtedy súčasť Juhoslávie. Ani neviem, prečo som si vybral práve túto krajinu, už na diaľku mi bola sympatická a keďže som tam stretol skvelých ľudí, videl som krásnu krajinu a mnohé historické pamiatky, nesklamala ma, moje sympatie k nej to znásobilo. Doteraz na tú cestu rád spomínam. Išli sme s jedným kamarátom z Detvy (ktorého celý tréning bol na trase Detva - Ružinská priehrada a späť) po trase (zhruba) Niš - Priština - Skopje - Mavrovo - Ohrid - Bitola - Titov Veles - Sofija - Vidin - Turnu Severin - Timišoara - Békéscsaba - Szolnok - Salgótarján - Zvolen, niečo cez 2 000 km, samozrejme s plnou poľnou. K tomu sme si urobili aj peší výlet na Šar planinu, pohorie, ktoré dnes tvorí macedónsko - kosovskú hranicu. Niekedy sa azda k spomienke na toto nevšedné putovanie vrátim, lebo nechýbali ani rôzne humorné perličky.
Jeden môj kamarát pri pive zahlásil veľkú pravdu, že keď sa v pravej chvíli poriadne (a bez pomazania) vyse..., je to lepšie ako orgazmus. Ono je to fakt veľké uvoľnenie, nielen fyzické, ale aj psychické. A ešte väčšie je to vtedy, keď si uľahčíte na hlavu niekoho, kto si to zaslúži. Sú aj takí, ktorí si to vôbec nevšimnú.
Ďakujem za odkaz. Podíval som sa na to. Je to naozaj pekne a fundovane vypracované.
Odporúčame