Poď sem ráč http://bignewspaper.blog.pravda.sk/2017/12/1…
Poď sem ráč http://bignewspaper.blog.pravda.sk/2017/12/1…
Poď sem, boha ti http://bignewspaper.blog.pravda.sk/2017/12/1…
Sa tu už toľko nekarmujte - synci nikdy nemali žiadnu karmu - predtým mali komunistických tatkov a mali sa dobre, teraz sú už zase veľkí kapitalistický podnikatelia. Kde je tu tvoja karma. Nikdy neverte, že existuje karma - to by som už musel byť medzi svätými. Nie je tam závisť - všetko je to motivované mojou prácou - ktorú už robím 12 rokov. Je to len pravdovravné - neúctivé, lebo aj ľudia sú denne ku mne neúctiví. Ja im tie slabé dôchodky prajem a pre vás to napíšem tu zvlášť - dajte aj mne taký dôchodok - a tiež ma pustíte v 50-tke doň - nič iné nechcem, len to isté - spravodlivosť.
Isteže, aj ja keď budem žebrák bez vzdelania a zamestnajú ma veľmi vysoko - až tak, že by som ani nečakal - tiež vždy poviem každému len jedno, jediné slovo - úbohé, len teda dodám - ale má to čítanosť - a to je zaujímavé... Zhodnotím tiež všetko tak ako R Muller v tej piesni Šzestí je j´krásna věc: úbohé, k neuvéření.
Nikoho nenútim čítať. Áno, pilo sa - ale aj robilo - a to som nepoprel. Chcel som napísať, že soc. morálka bola nízka - muselo to padnúť. Inak kultivovaný príspevok sa píše s tvrdým ý - dúfam, že to bol len preklep - aj ja ich robím - technická chyba - sme predsa ľudia, nie?
Napíšem , vysvetlím to už asi 759-krát. Nie som technokrat a na to, čo som sa "vyučil" si nebudem otvárať novú redakciu len preto - aby som ju mohol viesť, aby som mohol byť sám sebe šéfredaktorom. Nové redakcie nech otvárajú a vedú technokrati - ekonómovia. Ja viem len písať, číslam nerozumiem. Nemám na to školu. No tí technokrati chcú písať... No a ja, na to, aby som dal tri články za mesiac do nejakých protéžovaných technokratických novín - nebudem si ich zakladať. Ak si prečítate akýkoľvek článok na Slovensku od kohokoľvek - a potom akýkoľvek môj - pocítite, kto je lepší autor... Ak toto nepocítite, nemám sa s vami o čom baviť, nečítajte moje veci - zadarmo.
Presne - ak mne to hovorili, keď som písaval do ich big novín - dajte tomu šťavu, umenie, dajte tomu vzdelanie, fakultu. A v momente, keď som si ju urobil - a povedal im - no a teraz mi vy DAJTE - taký plat, ako ste DALI sebe - no tak vtedy ma vyhodili. A teraz čo? Viem, poviete - vzdelávaj sa ďalej, uč sa po nociach cudzie jazyky - no ale ja hovorím - už sa nebudem nechávať naťahovať svetlými zajtrajškami tupcov. Je..bem na nich, na všetko. Stačilo.
Prečo - ja som tieš robil na vrátnici, aj v dielni, aj v pridruženke. Aj s krompáčom aj inde. Ale nebudú mi tu technokrati rozprávať - ako sa tu máme dobre a nebudú ma nútiť - že keď chcem písať v ich firmených novinách - musím si ribiť po noci žurnalistiku a v momente, keď si ju urobím - vyrazia ma zo závisti, že som to dokázal - a začnú rozprávať zase to, čo vy... Že mám ísť robiť na vrátnicu, pričom oni - mnohí vyhodení tupci z katedry - nedokončené výšky tam ostali a kým som ja nocoval roky nad skriptami - oni si žrali a j..ebali doma pri telke a ráno ma zase naháňali, že prečo som prišiel o minútu neskôr... Tak toto všetko ja - bez slova teraz ale nenechám, hovorte si, čo chcete. Ja nie som dobrý - chyba je - že som najlepší...
Pozri na to pravé, orechové. Najväčší novinár je Pavol Rusko - skutočne tu možno v mojej oblasti cestovať aj podnikať. Potom je tam ešte istý Paľo Rýpal - môj kolega - ale ten už vlastne ani nie je. Stratil sa. Skutočne možno cestovať, dokonca aj medziplanetárne. Áno, máš pravdu, ďakujem za napomenutie.
Pre boha, dajte mi 300 eur a pustite ma už konečne do toho dôchodku a už tu ani nepozriem, nehlesnem.
Pre nich má hodnotu len snaženie prekráenych žien... Nič iné Ja som sa snažil až tak, že som si urobil po nociach doktorát zo žurnalistiky. Je ti to málo snaženia? A poznáš ešte niekoho takého? My sme si vyštrngali... To slobodomurári Gorbačov so sv. otcom Vojtilom zorganizovali... Lebo socializmus padal na hubu. A padal na hubu preto, lebo rozdali byty aj dobré platy a dôchodky zadarmo, alebo takmer zadarmo. Prehnali to s tou štedrosťou. Áno, ustrkovali ma v továrni - ale nie som chudáčik. Dievčatko, ktoré malo také isté reči ako ty - prišlo tam krpaté a brilaté a po prvej výplate sa zmenila na manekýnku a všade rozprávala o asertívnosti - pritom mamička bola vedúca iného oddelenia a zostali tam až do teraz, až do dôchodku.
Veď ale o tomto tu píšem, pozri si moje komenty dolu. Najradšej by ma za toto vyrúbali, ukameňovali. Presne o toto ide - madí sú zdieraní, zadĺžovaní na celý život. Zdieraní bankármi a ich farizejstvom v mene svojich autiakov a minisukničiek. Pracovné tábory, kde nikto dlho nebydrží robiť - lebo oni aj chcú migráciu - rozpadávajú sa mladé manželstvá a podobne Protekcia, farizejstvo, polná pod nohy a ak si urobíš doktorát po nociach - ak sa urveš z reťaze - zistíš, že vedľa teba sedia tupé stvorenia, ktoré majú vo firme mamičky a tatíčkov - a dajú ťa aj tak do boha, lebo si ich predčil, prekročil svoj tieň.
Nahonobené tvrdou prácou? Ešte som len prišiel do roboty za päť šesť a už mali všetci v sebe poľ deci. Potom sa poskladali po desiatej - á dajme po desať... na víno a poslali niekoho cez dieru v plote s brašňou štrngajúcich prázdnych fliaš... Potom otvorili noviny, potom vypili kávu, potom ideme na obed, potom - á už sa zfajrontieva - o pol jednej, dajme ešte jeden a za päť dve už stáli v rade s blinkáčkami na vrátnici, kedy na komíne fabriky zatrúbi parná siréna na celú žilinu a potom sa vyrojili do ryby na stojáka na jedno... Pivo. Keď toto všetko videl ich nadriadený - tiež si s nimi radšej už rachol panáka a vykašľal sa na to. Ak si išiel popod okná kancelárií pred sviatkami - echechecheché - uľej ešte jeden a fľaša ti preletela kolo hlavy... Nadrelo sa len zopár robotníkov - ale tí mali rozhodne lepšie platy, než sú dnes. Rozprávaš, jak keby som vtedy nežil. Toto môžete hovoriť týmto vyhúkaným deťom, čo prišli teraz zo škôl.
Dajte mi 200 eur a pošlite ma do boha, do dôchodku, prosím, prosím, prosím - toto nech sa mi stane a nebudem písať už nič. Nechcem už pracovať v pracovnom tábore, kde mi denne plačú cez telefón do ucha dôchodcovia - a veľmi často majú dôchodok vyšší než ja plat a aj moje kolegyne - alebo rovnaký. Alebo ma rozzúrení drvia, nadávajú mi bez príčiny, ponižujú mňa a aj tých 120 krásnych báb naokolo - mojich kolegýň. Myslia si, že tam sedí chlapča bez učňovky a oni by zjundali, zdrbali aj princeznú Dianu, alebo Krištofa Kolumbusa - lebo sa im zdá, že tie mercedesy pred firmou sú naše a v lete pôjdeme vplyvom nových možností na Bahamz - takí sú krátkozrakí.
Máš stopercentnú pravdu. Ale, ja som taký nebol. Preto som sa medzi nimi ani neudržal. Ak si pozrieš moju stránku a archív mojich článkov- uvidíš, že som písal a píšem stále len pravdu.
Tí dôchodcovia tesne pred dôchodkami nás v továrňach ustrkovali do kúta - ale veď aj na teba sa raz ujde - ale ja mám teraz pred dôchodkom - potrebujem si ešte zarobiť pred dôchodkom, potrebujem funkciu, aby mi vyrátali čo najväčší dôchodok. Neboj sa, si mladý, aj na teba sa raz ujde, budeš aj ty majster, vedúci, postupne, postupne... Toto je a bol ten štát hojnosti na tanieri. Dostali byty, bezúročné, nenávratné pôžičky, poukazy ROH na zájazdy, dôchodky a teraz ani nevedia, kde je sever, ako sa majú mladí ľudia... - SEBE pripravili štát hojnosti - od kolísky až po hrob - ale nikomu inému ani ň.
Neplačem - píšem len pravdu - a to, samozrejme, vyznieva ako plač, ako niečo plačlivé, lebo je to žalostné a neblahé - ak to čo i len spíšem a nafotím - ako to všetko je, ako to dopadlo. Ale ja som toto nespôsobil. Mne nič nevadí, ale občas mi vadí, ak ma chcú presvedčiť dôchodcovia, aké mi tu pripravili svetlé zajtrajšky. Raz mi jeden robotník povedal - vieš, ja mám v rodine sedem farárov a dvoch biskupov, ale poviem ti, že títo chlapci doje... socializmus a doje..ú aj kapitalizmus. Lebo oni nevedia robiť, riadiť nadšených ľudí - len sa vedia vždy predrať a prevrátiť kabáty. Zabudol si totiž povedať, že komunisti spreneverili majetok - a rozpredali ho západniarom a obrátili kabáty - a oni sú tá novodobá šľachta. Napríklad? Choma, Blanár, Fico, Pavol Rusko... Mám pokračovať? Takže tichúčko, už bez plamenných úvodníkov aj závetov, dobre?
Presne, netreba na nikoho neustále hromžiť. Treba mať nápady a skúšať ich zaviesť do praxe, alebo ich aspoň ponúknuť iným na eventuálne zavedenie.
Odporúčame