Poľnohospodári plačú nad tým čo si sami vo veľkej miere zapríčinili. Spôsob hospodárenia vo väčšine podnikov je už na hrane udržateľnosti. Eliminujú vstupy do pôdy, prestalo sa orať, prestalo sa hnojiť organickými hnojivami, nedodržiavajú sa osevné postupy, seje sa repka po pšenici niekoľko rokov po sebe, poprípade sa to prehodí s kukuricou alebo sójou. Máme technológiu o ktorej sa našim predkom ani nesnívalo ale stratilo sa najdôležitejšie, zdravý sedliacky rozum, všade sa len kalkuluje s nákladmi. Potom neplačme, ked nám to príroda a pôda vracia aj takýmto spôsobom. Ako hospodáriš tak sa aj máš a tu sa už niekoľko desiatok rokov hospodári na dlh - pre pôdu.