Mariánove a Žiakove básne som recitoval ako stredoškolák v polovici sedemdesiatych rokov v kruhu okolo Dany Hívešovej Šilanovej. Večery boľavej a trockistickej poézie vo Véčku ? Veru aj takí sme boli...Marián do bodky spĺňal naše predstavy o básnikovi - bohémovi , a o všetkom , čo k tomu patrí. Dlhé kroky v ťažkých topánkach, kolísavá chôdza, starý kabát, básne po vreckách , debaty u Obuvníka respektíve závistlivé pohľady na tých,ktorí sa ich už mohli zúčastňovať....Myslím, že v tom veku zásadne ovplyvnil nielen moje smerovanie smerom ku poézii a písanému slovu, ale aj ku odvahe ku samostatnému postoju, láske ku bolesti ako neodmysliteľnej súčasti života. Česť jeho pamiatke a tebe Oleg vďaka, že si jeho veci vydával.