To, čo si my vôbec neuvedomujem sú ruské reálie. V Rusku od raného stredoveku, cez obdobie cárizmu, leninizmu, stalinizmu až do dnešných dní, má najvyšší držiteľ centrálnej moci vždy absolútnu, nespochybniteľnú pravdu a absolútnu moc.
"Najvyšší" je vládcom a majiteľom všetkého, majetku, osudu i života ľudí. Ani Peter Veľký, z dnešného pohľadu považovaný za reformátora, túto výsadu neopustil a navyše, aby to poistil, zriadil politickú políciu. Každý vládca sa o stratu svojho postu bál a bojí a urobí čokoľvek, aby oň neprišiel. Prísť o tento post sa rovná prísť o všetko a väčšinou aj o život. Preto v Rusku nemôže byť politická strana, politik, novinár, alebo akákoľvek verejná osoba s rastúcim vplyvom, ktorá by čo i len náhodou konkurovala vládcovi. Tento stáročný zákaz konkurencie je hlboko zakorenený.
Bežný rus nikdy iný model nezažil, žiadnu aktivitu nerobí, lebo jeho skúsenosť je väzenie a vždy čaká na povely z hora. Bežný rus denne vidí, ako odvážni či nezávislí dopadli.