Rozprávky o tom, že i kresťanský Boh nechal svojho jediného syna priviesť k pokore a to jeho ukrižovaním za hriech, ktorý ani nespáchal (vraj Eva) sú na smiech. Takáto prihlúpla filozofia nemôže viesť k serióznej debate o príčinách zla, pretože dokáže ospravedlňovať i hrôzy vojen ako potrebné zlo pre svoju očistu, len nie pre tých, ktorí ju spôsobili.
Pravda, ktorá rieši konečnú „spravodlivosť“ až po smrti je sama o sebe pochybná, preto ju zabezpečili sľubmi samotného Boha, avšak Boha, ktorého nikto nevidel, ktorého nikto nemôže primäť k zodpovednosti za svoje skutky. Je zaujímavé, že naplnenie týchto sľubov nie je na bohu, ale len na nás, čím sme sa stali rukojemníci nebeskej diktatúry z ktorej nemožno uniknúť ani po smrti.
Filozofia života, ktorá nie je založená na spolupráci pri riešení aktuálnych problémov ľudí na tejto planéte, o plnenie dôležitých úloh na skvalitnenie ochrany prírody a človeka, o potešenie z odhaľovania prírodných zázrakov nevedie k dobru.
