Naštvalo ma to tiež, ale našťastie dá sa to obísť. Stačí na sekundu prepnúť na inú TV stanicu a vrátiť sa spät k bodu, kde končí reklama.
Naštvalo ma to tiež, ale našťastie dá sa to obísť. Stačí na sekundu prepnúť na inú TV stanicu a vrátiť sa spät k bodu, kde končí reklama.
Situácia na Slovensku nie je dobrá. Čo je vidieť i z diskusií v TV., kde znova získavajú priestor prekonaní politici. Matovič a Danko boli vždy primitívi a grupovali okolo seba len primitívov. Keď však začali tvrdo kritizovať politiku Fica, stali sa z nich zrazu progresívni a normálni ľudia. Čo to znamená, že primitívmi sa stáva tzv. smotánka národa. A rozumní v tomto „inteligentnom“ súboji sa javí spiatočnícka KDH, ktorá so svojim stredovekým duchovnom veľa nasľubuje, ale málokedy niečo dobre pre ľudí aj vykoná, pretože nás vedie opačným smerom, a to nie hľadať seba, ale svojho Pána.
Boh je vraj to dobro a Antikrist je zlo. Pričom on (Antikrist) zo svojej zločineckej povahy nás presvedčuje, že konanie, ktoré objavuje život nám prináša slobodu a kvalitu. Je tiež za svetské zákony chrániace človeka, za rozvoj svetského vzdelávania, za demokraciu, účinné zdravotníctvo, vedu a informácie z celého sveta, kde nie je miesto pre táranie. A čo nám dal náš milujúci boh, okrem toho, že si všetko dobré prisvojuje, a tak nás núti oslavovať jeho vidiny, nič len nepodlože-né sľuby večného života za čo, že mu máme slúžiť naveky.
Nezdá sa vám, že tu niečo nesedí, keď milujúci boh nás chce trápiť i po smrti a antikrist, ktorý nemyslí na nič iné, ako nás oklamať nám donesie, to čo človek potrebuje aby sa človek rozvíjal a zbavil diktatúry samozvaných pánov.
Prečo sa netešíme z napredovaniu ľudského ducha. Boh nestvoril kostoly, ani náboženstvo, ale mocichtivý ľudia..
Nedajte sa mýliť vznosnými heslami náboženstva, ako „Miluj svojho blížneho, ako seba samého“, pretože praví veriaci nesmie seba milovať (to je hriech), tak nemôže milovať ani svojho blížneho, ale len svojho Pána. Myslíte si, že dokážete milovať svojho blížneho, ak nemáte radi seba? Prečo kresťanské náboženstvo nás nevedie k tomu, aby sme milovali samých seba, aby sme sami poznali, čo potrebujeme, ale chcú, aby sme sa obetovali Pánovi a nasledovali príklad Ježiša, ktorý v pokore obetoval a verili cez modlitby, rituáli vidinám? Pretože vyvolení potrebujú ovládať masy a tak im nezáleží na tom, čo človek potrebuje. Heslami o pokore k Bohu ničili a vraždili všetko, čo sa snažilo spolupracovať na viere v lepší život.Viď, čo k tomu hovorí písmo sväté (Ján 12:25 - 26): Kto má rád svoju dušu, stratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.
Náboženstvo nezaujíma ako vznikol život, oni to vyriešili z druhého konca a to tak, že Stvoriteľa vybavili bájnymi vlastnosťami. To, že tieto schopnosti nefungujú v hmotnom svete sveta, to je to najmenšie, čoho sa previnili, horšie je to, že tvrdia, že hmotný svet hneď od začiatku prosperoval. To, že sa život ťažko presadzoval a postupne sa vyvíjal z primitívnych života, to je najväčšia lož náboženstva. Prečo, lebo náboženská filozofia o všemocnom Bohu by musela priznať vývoj života, čo by ubralo sláve ich Boha.
Konanie dobra tak náboženstvo muselo inštitucionalizovať, aby bez súhlasu vyvolených nebolo možné nič zmeniť, pretože zmena bez súhlasu vyvolených je hriech, ktorý narúša boží plán ako nás stále vydierať. Avšak spravodlivosť nemožno stanoviť ideou, ale činmi. Ak naše chovanie nebudeme hodnotiť podľa činov, ale podľa vzťahu k Pánovi, tak naša energia konať dobro nie je determinovaná vlastnosťami hmoty, ktoré možno identifikovať, ale subjektívnymi pocitmi.
Grál života je v jeho rozvoji. Ak sa prestane rozvíjať a bude uctievať minulosť, začne stagnovať.
Preto kvalitu života nedosiahneme trestami, ale odmeňami a to Boh nevie. On vie len trestať. Kto potrebuje takého Boha strachu?
Každá kultúra si vypracovala svoj vlastnýí príbeh, ktorým vysvetľuje, prečo svet vznikol a teda čoho sa treba držať. Predsa príčina nášho vzniku musí mať dôvod, či nie ? Ale, prečo by mal byť svet, či človek stvorený? A, kde je ten Stvoriteľ? Takáto úvaha už sama o sebe sa zbavuje skúmaniu skutočných faktov a nastoľuje hypotézy, ktorých podstata je mimo skúmania skutočného vývoja sveta. To znamená, že vznik sveta, či človeka mal najprv príčinu a až potom vznikol, teda musel byť niekým stvorený. Nakoľko vznik a vývoj Vesmíru bol pre našich predkov temný a nepreniknuteľný, tak hľadali vo svojich predstavách pochopiteľný dôvod príčiny toho všetkého vyrobeným Stvoriteľom“ zamietnuté. To, že svet vznikol z chaosu, ktoré nastalo únikom energie, ktorá sa oslobodila od večnosti a sama sa začala bytostne zdokonaľovať v podobe hmoty, to akosi nemohla byť pravda, pretože to odporuje uctievaniu tých, ktorý o nás rozhodujú, bez nás.
Politické debaty ma nezaujímajú, pretože, každý z nich si myslí, že má pravdu a hrdinsky zostáva na svojich nekompromisných pozíciach. Doteraz som STV televízne programy nepozeral, neboli pre mňa zaujímavé, ale v poslednom čase musím priznať, že sa ich kvalita podstatne zlepšila.
Tento článok je úkažka bigotnosti autora, ktorý nepripušta žiadne fakty, ktoré mu jeho svetonázor spochybňujú.
Napríklad, že dôkaz je v tom, že žiadne evanjelium nespomína požiar v Ríme za vlády cisára Nera. Cisár Nero nepokladal príbytky, ktoré dal vypáliť z preventivného dôvodu zabranenia rozširovania požiaru do bohatých štvrtí Ríma za kresťanské, ale židovské. Vtedy o kresťanoch nikto ešte nevedel. To isté platí i o zničení židovského Jeruzalemského chrámu. Vtedy už možno boli ľudia, ktorí sa nazývali kresťanmi, ale nič nemali spoločné so židmi, prečo by o tom mali písať vo svojich dielach. To, že bol sv. Pavol (Saul) pôvodne žid ešte neznamená, že kresťania .sa vo všetkom stotožnovali so židovskou vierou.
Porovnanie konania Izraela a nacistického Nemecka nie je absurditou. Oba tieto systémy vychádzajú z ideológie, že sú ako národ vyvolený, len ich okolie ich nechápe.
Takéto dôkazy môžu stačiť len veriacim. Pre reálne uvažujúceho človeka sú to hoaxy.
Ako to, že neomylný Boh poznal, že svetlo je dobre, až vtedy, keď ho stvoril. Ako dovtedy, keď nepoznal svetlo vôbec fungoval?
Tieto hlášky akože od Boha sú dobré len pre hlupákov, ktorý nevedia ako z čoho vznika svetlo.
Podľa ovocia, poznáš pravdu, píše Biblia! Ale akú pravdu nám prináša viera v neomylný poriadok vytvorený v otrokárskej dobe? Spoločnosť založenú na vôle otrokárov. Krása a rozmanitosť prírody nevznikla stanovením diktátora, ale vychádza zo slobodného rozhodovania každého organizmu. Príroda neprikazuje, nestanovuje pravdu, ale dáva každému voľný priestor pre svoj rozvoj. Vývoj života nikto nestvoril, ale sa miliardy rokov vyvíjal cez množstvo omylov, ktoré život posilňovalo a vzájomne zväzovalo. Tento spôsob prepojenia prírody je jednoznačne dokázateľný, čo len potvrdzuje fakt, že príroda nemá žiadneho Pána.
Filozofia kresťanského náboženstva potiera tento vplyv prírody, teda nevychádza z poznatkov o vývoji a rozmanitosti prírody, ale len zo svojho želania riadiť svet z pohľadu vyvolených, ktorí sa cítia osvietený ochrániť nás od blúdenia. Toto osvietenie, však nie je nič iné ako diktát a preto nám muselo byť zjavené. To, že toto zjavenie nekorešponduje s realitou, nie je dôležité, dôležitejšie je, že vyhovuje vyvoleným a balamutí ľudí nádejami o večnom živote bez utrpenia. To, že ide o poriadok v ktorom človek nie je hosťom, ale otrokom, ktorý nemá právo si vyberať vám nepovedia. Zmysel života tak presunuli do uctievania jedálneho lístka, a nie do chápania vlastných potrieb. Prispôsobovať sa pravde diktátora nie je dobro, pretože diktované dobro predstavuje radosť zo služby diktátorovi, čo nedovoľuje rozvoj života, ale len utrpenie. Pretože u diktátora neexistuje poučenie z vlastných chýb, ktoré prenáša na svojich otrokov, ktorý akože nesplnili im dané úlohy.
Žiadny stav bytia nie je večný či nemenný, svet hmoty sa skladá z energie, ktorá neustále vibruje. Ak vnútorný pohyb energie v hmote reaguje na zmeny okolia, vzniká život. Život teda znamená reagovať na zmeny prostredia, čím hmota prekročuje prah pokory a stanovuje si sama svoj osud. Kontakt s realitou viedlo život k spájaniu sa a k podpore spolupráce, ktorá posilňovala a uplatňovala hlavne vývoj samostatnosti organizmov. Iba takouto voľbou mohol život sa rozvinúť do nepredstaviteľnej rozmanitosti. Ak by život bol stvorený niekým, tak by bol podriadený poriadku, ktorý by nepovoľoval samostatne rozhodovanie, ale všetko by podliehalo rozhodnutiu Stvoriteľa. Tak, ale príroda nefunguje i keď náboženstvo svet cez svojich prorokov vysvetľuje vznik života. Život človeka poznaním vývoja prírody dostáva tak svoj zmysel, ktorý spočíva práve v jeho rozmanitosti..
Podľa mňa dobro je to, čo život posilňuje, náboženstvo, ktoré chváli Boha život neposilňuje, ale robí z neho utrpenie..Nikto, ani prípadná najvyššia bytosť, ak má preferovať pravdu a spravodlivosť, nemôže dobro ustanoviť ako nemennú doktrínu. Pravda o dobre, ktorá sa uzavrie do nezmeniteľného poriadku prestane byť dobrom, pretože sa prestane vyvíjať. Ľudia, ktorí potrebujú nezmeniteľnú pravdu, vlastne pravdu nepotrebujú, ale potrebujú moc, ktorá bude trvale určovať čo je pravda. Taká pravda život nerozvíja, ale ho mení na utrpenie.
Tieto vytrhnuté texty sú vraj neuveriteľbé hlúposti i keď vychádzajú zo zistených faktov. Za to slovo Pána, ktorým stvoril svet za týždeň je pravda. Neviem ako chcete niečo zmeniť k lepšiemu, keď za základ vedomosti pokladate rozprávky.
Život nevznikol slovom Pána, ale vznikol objavením vlastných síl a z poučenia svojich omylov, čím dokázal meniť i svoje okolie. Postupovať podľa poučení z vlastných chýb nie je bez rizika, ktoré až človek dokázal riešiť rozvojom strategického rozumu, čím sa vymanil z inštinktov prežitia. Filozofia náboženského duchovná nevychádza z rozumu, či z vedomosti prírody, ale z potreby zvýraznenia inštinktu strachu ako diktátu vyvolených za záchranu svojho nespravodlivého poriadku. Duchovno neodhaľuje temnotu vlády osudu, ale ju mystifikuje ako neomylný údel, ktorý možno obmäkčiť jedine vierou a obetovaním sa Pánovi. Treba si z tohto vazalského vzťahu zobrať ponaučenie a z neplnenia neomylných idei vyvodiť úlohy, ktoré život rozvíjajú a vytvoria spoločnosť ústretovejšiu, riešiacu to čo rozvoj človeka a prírody potrebuje.
Pýtam sa - na čo Boh stvoril človeka s takým veľkým mozgom, keď ho nesmie používať, ale má len veriť. Ak by človek mal slúžiť len Bohu, ktorý sa o neho postará – potom tento mozog naozaj nepotrebuje. Ak ale trpel hladom, mal problémy so zmenami životného prostredia, nedokázal konkurovať iným tvorom v sile, v rýchlosti, v rozvoji zmyslov, tak musel nájsť iný spôsob, ako prežiť, čo sa zapísalo do vývoja jeho mozgu, čo znamená, že mozog je jeho hlavná zbraň pre prežitie. Človek mozog stále využíva, napriek tomu, že spotrebováva väčšinu prijatej energie, čím sleduje svoje dobro - vytvoriť si lepšie životné prostredie. Používať mozog pre svoj úžitok nemôže byť úpadok, ktorý ho privádza do nesprávnej konzumnej spoločnosti, ale je to jeho záruka pokroku. Úpadok je blúznenie o pokore k neviditeľným, o podriadení sa k jedinej a nemeniacej sa pravde, ktorú nám niekto nanútil pre vlastný prospech.
Odporúčame