Je ľahké predstaviť si koncept nehmotnej duše, ale je ťažké ho prijať z ohľadom na poznatky neurovedy. Prečo fyzické poškodenie mozgu vedie i k poruchám chovania človeka, k zmene jeho osobnosti? To znamená, že nemožno oddeľovať psychicky a fyzicky stav...Skrátka v chorom tele je chorá i duša.
Preto je pojem duše už dávno nepotrebným výmyslom, ktorý sa drží v spoločnosti hlavne kvôli náboženským dôvodom a túžbe po večnosti (alebo skôr strachu z konečnosti).
Tvrdiť, že stačí veriť v Boha a viac duša nepotrebuje pre svoj život – tomu hovoríte život? Život je učenie, poznávanie a aktívne zúčastnenie sa na svojom vývoji a nie snenie.
Mozog sa musí naučiť dekódovať elektrochemické impulzy od svojich zmyslov a preto pri fyzickom poškodení mozgu strácame niektoré schopnosti, ktoré sme si vytvorili, čím strácam pojem o živote.
Z toho je zrejmé, že signály prichádzajúce do mozgu dávajú zmysel len vďaka vlastných skúsenosti, ktorí sa vytvorili, ale v mozgu a nie v nejakej duše, v Bohu.