Dnes nás chráni vnútorný chlad, milujeme sebaklam. Rozprávaním sa o sexualite, prijímaním spätnej väzby sa človek poznáva a učí sa predvídať, ovládať, kontrolovať, vhodne vybíjať svoju sexuálnu energiu. Spájať homosexualitu s kultúrou smrti je nerozvážne. Pokryteckým a fanatickým prístupom so zdôraznením odporu nič nevyriešime. Vyťahujeme na homosexuálov vreckový nožík, niekedy mačetu a sami ich poháňame do homosexuálnych manželstiev. Čo tak podať im pomocnú ruku? Viac sa zaujímať o ich problémy, o ich trápenie, vnútorný stav? Čo tak šíriť pravdu o tom, ako homosexualita vzniká? Poskytnúť gayom mužský vzor v "náhradných" otcoch? Dať katolíckym homosexuálom priestor na konštruktívny dialóg, aby nemuseli utekať z rodín či zo spoločenstva Cirkvi, ktoré ich dlávia? Pravda o homosexualite bolí (je však vedecky podložená) a dáva priestor neodborným zásahom, snahám liečiť ju, ale my sme tu nato, aby sme to nedovolili a pravdu ako takú podávali týmto ľuďom po kvapkách a s láskou; objali ich.