Skvelá úvaha!
Situácia popísaná dekanom Kotuliakom, je tragická, ale nie prekvapujúca.
Porovnajme politikov. V predchádzajúcom režime boli partajní funkcionári spoluzodpovední za plnenie plánu výroby. Vedeli, že k tomu potrebujú ľudí s kvalitným technickým vzdelaním. VŠ technického zamerania mali podporu, o štúdium bol záujem, nebol problém zamestnať sa vo výrobe alebo výskume. Podporovala sa výučba prírodovedných predmetov.
Starosťou súčasných politikov je získať miesto v štátnej správe, umožňujúce dostať sa k verejnému obstarávaniu a dotáciam (modernej forme korupcie). Či ich bude podporovať technická inteligencia je neisté. Absolventi politických disciplín (politológia, sociológia, história, filozofia), indoktrinovaní neoliberálnou ideológiou, nemajú inú možnosť. Zamestnanť sa môžu len na postoch, ktoré kontrolujú oligarchiou riadení politici (médiá, politické mimomovládky, hovorcovia, asistenti ..). Namiesto Vysokej školy politickej ÚV KSČ máme teraz spoločenskovedné fakulty na celom Slovensku.
Čím menšie má Geist vedomosti o probléme, tým ľahšie sa mu o ňom píše. Stačí preložiť nejaký zahraničný článok..
Problémom Slovenska je, že nemá krízový plán ktorý by určil, čo je nevyhnutné pre bezpečnú existenciu občanov štátu a malo by byť zabezpečené na jeho území. Sem patrí aj dostatok zdrojov pitnej vody a sebestačnosť v základných potravinách.
Nemožno povedať, že problém sucha a jeho vplyv na úrodu by sa u nás zanedbal. V predchádzajúcom režime sa do budovania závlahových sústav na Slovensku investovalo 6 miliárd Kčs a v Bratislave existoval Výskumný ústav závlahového hospodárstva s celoštátnou pôsobnosťou. Po zmene režimu, vďaka insitným ekonómom a politikom, sa poľnohospodárstvo zanedbalo. (Pamätám sa ako Mikloš tvrdil, že čo budeme potrebovať si dovezieme.) Štát prestal podporovať údržbu závlahových sústav a poľnohospodári na to nemali prostriedky. Únijne dotácie nie sú pre každého. A tak zemiaky dovážame z Francúzska, mrkvu z Holandska..... O cene radšej nepíšem.
„Ak by úradnícku vládu vymenovala už začiatkom roka, dosiahla by okrem iného aj to, že predčasné voľby by sa konali už v júni.“
Repa zasa nič nepochopil. Dosiahnúť znamená úsilím, prácou, niečo získať. Pani prezidentka nechcela nič získať, pani prezidentka nechcela stratiť – vládu ktorá vyhovovala jej, aj tomu, kto jej radí. Situácia sa však vyvinula tak, že už začala ohrozovať jej budúce zvolenie a bolo treba niečo podniknúť.
„Úradnícka vláda“, v ktorej budú námestníci súčasných ministrov, s nimi spriaznení ľudia, aj člen politickej strany, mi pripadá ako divadelná hra. Aj v nej sa niektoré role môžu alternovať, ale stále je to rovnaká hra, s rovnakým režisérom v pozadí. Aké meno režiséra bude teraz napísané na plagáte je irelevantné.
Volodymyr je umelec. Nielen pre svoju originálnu hru na klavíri. Dokázal z obyčajnej rozprávky "Stolček, prestri sa!" urobiť nekončiaci sa seriál - pre všetky štáty "kolektívneho Západu". Môžeme a čudovať, že Peter so Zuzanou si v tom seriáli tiež chcú zahrať? Aspoň epizódnu rolu.
Netreba sa vzrušovať. O všetkom rozhodne veľvyslanec Gautam Rana. Uvidíme, či to nebude ďalšia rana pre Slovenskú republiku.
Kedysi som mal predstavul, že diplomatom sa môže stať len intelektuál s vybranými spôsobmi. Čím menšia je krajina ktorú reprezentuje, tým vyššie musia byť jeho kvality. Aby zaujal a tak dokázal nadviazať kontakty.
Prax na Slovensku je iná, aj keď nechcem zovšeobecňovať. Ale poslať mailom oskenovaný abdikačný list prezidentke považujem za chrapúnstvo. Snáď aspoň teraz si prezidentka uvedomí koho menovala za ministra a aká je vláda ktorú nezmyselne mesiace udržuje pri moci.
Dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov hodnoťme nielen z hľadiska ekonomického, ale aj zdravotného. Nejde len o insekticíd chlórpyrifos. V oblasti dolného toku Dnepra je v pôde značné množstvo ťažkých kovov, ktoré pochádzajú z ukrajinských ťažobných kombinátov. Pochybujem, že v zmätkoch na Ukrajine niekto tomu venuje pozornosť.
Český europoslanec MUDr. I. David, člen poľnohospodárskeho výboru EP, nedávno povedal: „Vývoz zemědělských produktů z Ukrajiny byl v zemědělském výboru EP projednáván jako naprostá priorita. Bylo zorganizováno slyšení s náměstkem ministra zemědělství Ukrajiny, který žádal o pomoc při vývozu. Přitom hovořil o „našich vývozcích“ a jmenoval nadnárodní koncerny, které na Ukrajině ovládají třetinu veškeré zemědělské půdy. Náměstek ministra zemědělství Ukrajiny vysvětlil: „Prodáváme tam, kde je poptávka, pokud bychom dováželi do velkých vzdáleností, ceny by byly příliš vysoké.““
Tvrdenie, že pri vývoze ide o pomoc hladujúcim v Afrike, považujem za sporné.
Viera v Boha a propagácia tradičnej rodiny je protištátna činnosť, ktorú treba kritizovať? K čomu sú dobré články tohto typu? Na rozoštvávanie spoločnosti. Lebo tak sa "elitám" pohodlnejšie vládne!
Existujú historické fakty a existuje ich interpretácia, ktorá sa mení podľa politickej situácie.
V decembri 2018 sa v OSN hlasovalo o rezolúcii odsudzujúcej glorifikáciu nacizmu. Proti hlasovali len USA, Ukrajina a Palau. Keď sa v roku 2020 v OSN hlasovalo o podobnej rezolúcii, USA a Ukrajina boli proti, ale štáty EÚ sa zdržali hlasovania. Nacisti sa zlepšili, alebo sa už pripravovalo to, čoho sme svedkami v súčasnosti – rozhoduje strýčko Sam a v medzinárodnej politike Wolfowitzova doktrína?
Oligarchovia „kolektívneho Západu“ došli k presvedčeniu, že keď sa chcú udržať pri moci, musia vytvoriť nových ľudí – vykorenených „svetoobčanov“ bez vlasti, tradície, rodiny, poslušné ovce bez schopnosti vytvoriť si vlastný názor. Preto sa mení obsah pojmov podľa okamžitej politickej objednávky. Aj pojmu nacizmus a fašizmus.
Už len očakávam, kedy bude prezidentka Čaputová vyznamenávať nemeckých vojakov v BB na námestí SNP (čítaj slovensko-nemeckého priateľstva).
Poľský prezident Duda spolu s premiérom Morawieckim dlho uvažovali o prioritách počas poľského predsedníctva v EÚ v roku 2025 a prišli na slogan „Viac USA v Európe, viac Európskej únie v USA“. O tejto priorite už informovali Bidena. Teda nie predstaviteľov EÚ, ale napred prezidenta USA.
Táto poľská politika si nezaslúžila Matišákovu pozornosť, hoci je jednou z príčin nebezpečenstva pre Európu - podriadenosti USA. Macron to pochopil a tak ho treba spacifikovať.
Na protimacronovskú propagandu si Matišák tentoraz vybral pracovníčku, o ktorej „objektívnosti“ nemožno pochybovať.
Institut Montaigne je think-tank ktorý vydáva verejné politické odporúčania a používa ich na lobovanie u tvorcov politiky. Odráža agendu veľkých francúzskych spoločností (aj zbrojárskych), ktorých generálni riaditelia a predsedovia predstavenstva sú v 14-člennom predstavenstve tohto inštitútu.
Podľa Wrightovej „Macron si teda zle načasoval vyhlásenie o strategickej autonómii EÚ ...“ Snáď nie zle, ale neskoro!
Napríklad predsedom ZO KSČ.
Bývalý komunistický funkcionár, špión, vycvičený na vysadenie v tyle nepriateľa, si išiel vyskúšať, či si ešte z výcviku niečo pamätá.
Blížia sa voľby a autor znova cíti potrebu zaradiť sa na stranu, od ktorej očakáva zisk. Jeho zabŕdanie do Fica, z ktorého roky profitoval, ma presviedča, že najväčšou chybou Fica bola jeho personálna politika.
Zala: „Napokon EÚ má svoju vlastnú zahraničnú politiku a nenasleduje „slepo USA“ ako tvrdí Fico.“ Macron si takú politiku nevšimol, Zala to vie. Možno vie aj o utajených skutočnostiach, ktoré si nik nevšimol - boj EÚ proti daňovým rajom, alebo mierové iniciatívy Únie na Ukrajine.
Krátko po Macronovej návšteve Číny prišiel tam prezident dvojmiliónovej africkej krajiny Gabon. Bol prijatý s rovnakými poctami ako Macron. Ursula von der Leyenová bola prijatá ako „lepšia“ návšteva. Po východe z letiska ju čakal nejaký minister.
Tento mesiac bol v USA poľský premiér Morawiecki. Na spoločnej tlačovke s viceprezidentkou Harrisovou hovoril o „starej“ a „novej“ Európe. Tá „nová“ sú štáty, ktoré bezvýhradne podporujú americkú politiku. Tak ako je to s jednotou EÚ?
Predpoveď počtu obyvateľov Zeme do roku 2100 nerieši problémy pred ktorými stojíme v súčasnosti.
Množstvo ľudí na Zemi stále rastie a vnucuje otázku, kde je hranica únosnosti, za ktorou môže hroziť katastrofa? Nevieme povedať o koľko je svet preľudnený, koľko ľudí by malo žiť na Zemi. Lebo záleží na tom, koľko zdrojov je k dispozícii. Je to chúlostivá téma lebo je spojená s otázkou, či vieme čo robiť keby sme zistili, že sme na hranici únosnosti.
Poľnohospodárstvo dokáže uživiť 8 miliárd ľudí. Má k dispozícii technológie, hnojivá a dodatočnú energiu, sú však závislé na rope.
Vieme o mnohých javoch ktoré indikujú, že narážame na limity Zeme: pokles množstva pitnej vody na hlavu, čo s deje s rôznymi typmi prostredia, s moriami, obrovský pokles množstva rýb atď. Sú to však nepriame indikácie.
Údaje ukázali, že čím lepšia je vzdelanosť a ekonomická situácia štátu, tým menšia je pôrodnosť, aj keď je s tým spojený rast spotreby energie. To je určitá nádej do budúcnosti.
Publikácia „Challenging "Net Zero" with Science“ predpovedá, že ak sa fosilné palivá úplne vyradia, v budúcich desaťročiach bude ohrozená polovica svetovej populácie, ktorá sa živí plodinami pestovanými pomocou hnojív z fosilných palív. Ako príklad možných dôsledkov slúži ekonomická a sociálna katastrofa na Srí Lanke, kde sa zakázalo používanie hnojív a pesticídov vyrobených z fosilných palív. Srí Lanka bola v roku 2018 prezentovaná na stránkach WEF ako prvá plne udržateľná krajina. Počas niekoľkých rokov „plná udržateľnosť“, ktorú od nás požaduje Brusel, krajinu zničila.
Ročné globálne investície do klímy predstavovali v rokoch 2019 a 2020 priemerne 632 miliárd USD ročne (priame investície, infraštruktúra, energetická účinnosť a ďalšie iniciatívy týkajúce sa systémových zmien.) V tejto sume nie je zahrnuté financovanie vedy, vývoja a informačných kampaní. Suma sa neustále zvyšuje a niekto na tom zarába. A dá sa to využiť aj pri ekonomickom boji Západu s Čínou, však Radovan.
Nebudem sa vyjadrovať k samovražedným návrhom EÚ, zorientovanému občanovi sú dostatočne známe.
Klimatická zmena sa stala priam náboženskou ideológiou. Potrebuje mytólogiu Apokalypsy, s vyobrazením konca sveta, aby sa udržali ovce v poslušnom stáde. Prečítajte si Svetovú klimatickú deklaráciu, kde viac ako 1000 vedcov z celého sveta žiada skončenie politizácie otepľovania, alebo publikáciu „NO WARMING AT ALL: Global COOLING continues for eighth straight year, according to NOAA data“. Sú dostupné na internete. Teda nie je pravda, že oficiálna ideológia EÚ je stanoviskom celej vedeckej komunity.
Globálne otepľovanie nie je najväčším svetovým problémom. Tým je nárast populácie. Ale téma preľudnenia je politicky nekorektná, nebola predstava, ako to riešiť (bez vojny!). Riešenie sa však našlo – globálne otepľovanie a oxid uhličitý ako univerzálny vinník. Je to jednoduché, ľahko pochopiteľné, aj keď nepravdivé. Ale čo je v politike pravdivé?
"Na všetkých potravinách a nápojoch predávaných v únii musia byť uvedené základné informácie, vďaka ktorým sa v ľudia pri nákupe môžu rozhodnúť čo si vložia do košíka."
Včera som si všimol v jednom reťazci slnečnicový olej. Na nálepke bolo napísané Palma Bratislava, aj s adresou. Ten podnik tam kedysi bol, ale roky už neexistuje. Na mnohých výrobkoch je uvedené "vyrobené v EÚ" alebo názov výrobcu úplne chýba. Obchodná inšpekcia by to mala kontrolovať, ale obchodné reťazce sú silné a na ne si netrúfa.
Spotrebiteľ sa dozvie len to, čo mu výrobca láskavo poskytne. Pochybujem, že o tých potenciálnych cvrčkoch v chlebe sa niekedy dozvieme. Každý maximalizuje. Výroba a obchod zisk a občan maximalizuje výdavky za lieky (ak ich dostane).
Čo sa zamladi naučíš, na starosť akoby si našiel. Kedysi to bola obmedzená suverenita podľa Brežneva, teraz viacúrovňové vládnutie, však Peter. Že to nemá nič spoločné s demokraciou? Nevadí.
Suverenita, možnosť samostatne rozhodovať o riešení problémov, je predpokladom aj pre ekonomický úspech. Štát ktorý je hospodársky a finančne závislý na zahraničných korporáciách a ktorého štátna suverenita je podriadená Bruselu, predsa nie je samostatný.
Suverenita štátu znamená, že SR je na celom svojom území jediným pánom a jeho slovo je posledné. Nemôže teda existovať lokalita, či skupina ľudí, nepodliehajúca jurisdikcii Slovenskej republiky. Keď sú letiská, americkí vojaci, ich rodiny a dodávatelia z toho vyňatí, je to strata suverenity.
Európska komisia v aprílovom reporte uverejnila tabuľku z ktorej vyplýva, že Slovensko je krajinou s najmenej udržateľným dlhodobým dlhom.
Ešte v roku 2019 patrilo Slovensko do kategórie krajín so stredným rizikom udržateľnosti dlhu, ale už v roku 2020 sa prehuplo medzi krajiny s vysokým rizikom udržateľnosti dlhu. Hoci v drvivej väčšine ostatných krajín v nasledujúcich rokoch riziko klesalo, na Slovensku rástlo. V roku 2022 sa stalo krajinou s najmenej udržateľným dlhodobým dlhom v Európskej únii. Ak by sa mal slovenský dlh stabilizovať, treba v najbližšej dekáde ušetriť jedenásť percent HDP alebo 12 miliárd €.
Za tejto katastrofálnej situácie kupujeme výzbroj za miliardy, Ukrajine poskytujeme pomoc presahujúcu naše možnosti a vládu nezaujíma množstvo občanov žijúcich pod hranicou chudoby. Dokedy to budeme tolerovať?
A ešte poznámka. Zavedenie digitálneho eura, teda zrušenie hotovosti, by dostalo občanov pod úplnú kontrolu štátu. To je túžba oligarchov Svetového ekonomického fóra.
Odporúčame