Stačí si prečítať knihu rakúskeho spisovateľa Franza Werfela "40 dní Musa Daghu" a získa prehľad o tom masakre Arménov v roku 1915.
V roku 1980 som bol na študijnom pobyte na Jerevanskej polytechnike. Hostitelia ma zaviedli aj do pamätníku tejto genocídy s názvom ako si ho pamätám Matedaran. Podrobne ma informovali o tomto masakre, keď vyše milióna Arménov Turci vyhnali do púšte a tam ich mačetami rozsekali. Arménsko ako nárazníkový štát medzi kresťanským a moslimským svetom aj v minulosti dosť trpelo pod Osmanskou ríšou. Svedčia o tom pamätníky v etnografickom múzeu pri jazere Sevan (5/6 pôvodného územia Arménska dodnes okupujú Turci). Bolo by dobré spomenúť, že v kopcoch neďaleko ruiny Garni ležia podzemné chrámy, v ktorých nachádzali kresťanskí Arméni útočisko pred nájazdmi moslimských Turkov. Arméni prijali ako prvý štát kresťanstvo a v mestečku Ečmiadzin (píšem foneticky) je vlastne akýsi "Vatikán" arménskej cirkvi. Aj preto boli tŕňom v oku Turkom. Pokým pán Erdogan neuzná historické fakty, nemá čo hľadať Turecko v Európske únii.
Odporúčame