Rozumom nachádza človek približne rovnaký počet argumentov pre aj proti. Ako sa ľudia stanú veriacimi, ateistami, neveriacimi, agnostikmi....? Dnes sa vyjadrím len k jednému faktoru, uvedenému v príspevku (citujem): "Príslušnosť ku konkrétnemu náboženstvu je založená čisto na výchove". Nie je to celkom pravda. Mnoho ľudí a možno aj väčšina síce vyznáva náboženstvo, ku ktorému ju vychovali rodičia, poznám však aj opačné prípady. Môj otec, pokrstený ako katolík a v detstve vychovávaný ako katolík sa stal vplyvom životných okolností presvedčeným ateistom (pritom jeho rodičia aj súrodenci boli celý život veriaci). Starý otec z maminej strany mal na náboženstvo iné názory, ako jeho brat, ktorý sa stal kňazom, hoci vyrastali v rovnakom prostredí. Naproti tomu poznám syna komunistu, učiteľa vedeckého komunizmu, ktorý (syn) je Svedkom jehovovým. V literatúre možno nájsť veľa prípadov, keď "jablko padne ďaleko od stromu", čo sa týka náboženstva.