"...to prvé a najdôležitejšie, je obrovský tlak, ktorý deti prežívajú. Je podčiarknutý poslednými udalosťami a krízovými situáciami. Tým, v akom stave je naša spoločnosť, ako sme rozdelení. Mladí ľudia to vnímajú, prežívajú, ale nemajú to možnosť ovplyvňovať.
Majú pocit frustrácie z toho, že dospelí nekonajú a nedokážu riešiť každodenné výzvy, ktoré krízy prinášajú. Zároveň majú pocit, že dospelí vajatajú a nerobia dosť. Je to podčiarknuté často aj psychiatrickým ochorením, psychickými ťažkosťami, s ktorými sa nedokážu vysporiadať, a zostávajú v tom uzavretí a sami. To môže viesť k tomu, že berú zodpovednosť do vlastných rúk a snažia sa konať."
A to sa netyka len deti zo skol pre vynimocne deti ale aj z ostatnych skol.
To, co sa deje v spolocnosti negativne vplyva na deti. Mne osobne sa to vsak javi tak, ze najskor vyrastla generacia po 89 ako burina, v tazkych podmienkach. A tato ma teraz vlastne deti, tato nezvlada kazdodenny tlak a toto su efekty.