Nedá mi nenapísať. Odišiel Človek a my sme hneď ako hyeny, ktoré sa potrebujú odbavovať na stupídnostiach. Nech by už bolo akokoľvek, miesto toho, aby sme boli hrdí, že máme Človeka s veľkým srdcom, že si môžme z neho vziať všetko to pozitívne, čo svetu, najmä Slovensku dal, tak vieme len ohovárať. Kdesi som čítal, bolo napísané... Je mi z toho smutno. Neviem, kto z tých, čo ho tu haníte, spravil a prežil za svoj život aspoň omrvinku z toho, čo António. Koľko ľudí ste zachránili v base, dali prístrešie a šancu na nový život, koľkox ste nesklonili hlavu a rovní kráčali životom? Koľkí ste aspoň veľa neho prežili svoj život? S ním by ste to, čo on, mnohí nedali... Ťažko sa chápe celá realita, jeho mnohé reakcie, keď sa nepozná celý príbeh. Mrzí ma, že si neberieme to dobré. Serieme si do vlastného. Aj máme byť na čo hrdí, aj môžme žiť jeho odkaz "Konajte skutky lásky a podporte moju doterajšiu prácu“, ale ono je to oveľa ťažšie ako hana a blaboly... Skúsme skutočné činy, vyskúšajme si to