ospravedlňujem sa za gramatické chyby vzniknuté prepisovaním viet
ospravedlňujem sa za gramatické chyby vzniknuté prepisovaním viet
Ahoj Laguna tiež si dovolím reagovať na tvoj článok ... napriek faktu, že oprávnene kritizuješ kormidlo mám za to, že článok je plný predsudkov a odsudkov, nesprávnych mýtov a spoločenských očakávaní, čo by mali vedieť ľudia z tejto generácie a čo je typické pre seniorov.
Bezohľadu na moje pocity,ktoré tvoj článok vo mne vyvolal, súhlasím s tým, že žiadať kultivovaný prejav od každého diskutujúceho je právom nás všetkých. A preto si myslím, že by sme mali sami poskytovať to, čo žiadame od iných. Pekný večer Mili
Skôr si myslím, že by ťa zaujímala odpoveď na prerozdelenie bohatstva v rámci pomoci núdznym. Neexistuje recept, avšak svoje dieťa som učila k tomu, aby pomáhalo v rámci svojich možností bez toho, aby sa tak dialo na jeho úkor. Pretože ak človek pomáha rád bez iných vedľajších úmyslov, či preoblečených pocitov viny a strachu, tak naozaj pomáha.
Takže odpoveď k tým tričkám :) áno ...slúžia mi ako ošatenie a v prípade tkz. nadbytku ako potešenie. Len šťastný a spokojný človek pomyslí na takú maličkosť ako je dávanie, alebo si sa stretol s tým, že ten, kto je nešťastný je ochotný rozdávať?Hypoteticky ...pocit šťastia a spokojnosti, rovnako aj nadbytku je individuálny. Možno mám o päť tričiek v skrini viac ako ty, ale cítim sa spokojná a šťastná a ochotná dať zo svojho nadbytku.
Teraz odpoved na otazku dieťaťu - nie je to fiktívna odpoveď, pretože som ňou bola konfrontovaná, keď moje dieťa dorastalo:
Neviem prečo sú niektorí ľudia bohatí a iní chudobní. Pretože každý vnímame stav bohatstva inak. Niekto má pocit blahobytu keď má najnovší telefón, iní potrebuje štyri autá a jachtu. Ja som bohatá, keď mám okolo seba ľudí, ktorých milujem a dostáva sa mi všetkého, čo potrebujem.
Debata by sa mohla rozbehnúť aj iným smerom charita, nadácie ... je na každom človeku ako dokáže prejavovať vďačnosť za to, čo má a jednou z možností je dávať iným zo svojho prebytku. Dávam tiež a rada a popritom necítim, že musím. Dávam toľko koľko chcem a sama sebe dopriavam všetko po čom túžim. Alebo by tomu malo byť inak ?
Dám nový mobil bezdomovcovi, alebo peniaze za ktoré by som ho kúpila pošlem do Keni ... Adoptujem si na diaľku sirotu a budem jej posielať peniaze na štúdium, ktoré aj tak nikdy nedostane ?
Žiaľ mnohí súcitní, alebo altristickí ľudia skúsenosťami zmúdreli a prispievajú tam a tým, ktorých majú v blízkosti a sú čoraz veľkorysejší, keď vidia, že ich pomoc má zmysel.
Tvoj článok je pichnutím do osieho hniezda ... neviem, ktorým smerom sa bude rozbiehať diskusia na túto tému, či je jeho cieľom vzbudiť pocity viny v nás, čo nehladujeme a máme pár tričiek v skrini, alebo vzbudiť v nás pocit vlastnej nemohúcnosti a bezmocnosti, že nedokážeme spasiť všetkých hladujúcich na celom svete.
Čo sa týka mojich pocitov nemám pocity viny nakupujem tričko za tričkom, zarábam toľko aby som uživila seba a svojich blízkych. Rada dávam a obdarúvam, rada pomáham a poskytujem pomoc ľuďom okolo seba a to všetko bez pocitu viny, či predkupovania si teplého miesta v nebi, spontanne tak ako by to mal vnímať každý človek v rámci svojho okolia. Možno by sa čoraz menej vyskytovali v blízkom i ďalekom okolí ľudia v núdzi.
Prekrásne Stella, aj tvoje prežívanie a prejavovanie pocitov. K tvojmu štastiu isto onedlho pribudne aj prežívanie šťastia s blízkou osobou, ktorá ti bude oporou a ona bude strážiť tvoje sníčky a tešiť sa s tvojho smiechu. Zákon príťažlivosti, či mu veríme, alebo nie priťahuje podobné tomu, čo vysielame. Z tvojho prejavu cítiť vďačnosť za to čo máš a tak sa vesmír postará, aby si bola vďačná aj za toho koho máš vedľa seba. Ale to vo svojom vnútri vieš. Bolo mi cťou prečítať si taký článok a prajem ti všetko najsamlepšie.
Ahoj Laci ...čítam si rôzne články od rôznych blogerov a občas sa k nim aj vyjadrujem. Mala som česť písať s tebou aj neverejne a viem, že podnet na uverejnenie mnohých uverejnených článkov vychádzal z pozitívnych motivácií. Napriek tomu a aj napriek tvojim dobrým úmyslom chcem, aby si vedel, že nie vždy sa mi páči spôsob ako reaguješ na komentáre aj to, že si selektívne vyberáš z nich to, čo si vztiahneš na seba a potom je z toho slovná prestrelka.
Vážim si ľudí, ktorí vedia povedať svoj názor kultivovaným spôsobom, ale aj tých, ktorí dokážu kultivovaným spôsobom akceptovať názor druhého.
Ani vek, ani skúsenosti, ani postavenie ani pohlavie ani podobné sociálne identifikácie neoprávňujú nikoho správať sa voči tomu druhému pohŕdavo, ponižujúco, ironicky.
V prípade, že sa debata k článku odkloní od vecnej roviny do osobnej nie je nutné reagovať. Mimochodom čítala som celú Vašu diskusiu a svoje výhrady som napísala práve tu.Pekný deň Mili
Pripomienky, či debata sú ohraničené počtom písmen a preto sa ospravedlnujem, komentár má zmysel len v celku ...
Tí, ktorých vo svojom živote kritizujem sú ľudia, na ktorých mi záleží, na ktorých mám dosah a môžem svojim vlastným pôsobením ovplyvniť výsledok, pri tých sa mi nelení použiť menšiu námahu a komunikačnú zručnost, aby kritika mala pozitívny efekt a nasledovala po ňom želaná zmena v môj i prospech kritizovaného.
Na tých ostatných nemíňam vlastnú energiu. Pekný deň Marthi
Samozrejme to platí len v tom prípade, že chceme, aby naša kritika mala nejaký význam. Vtedy platí, že jej účelom je dosiahnutie toho najlepšieho pre oboch zúčastnených. Pretože ak kritizujeme len preto, že chceme kritizovať, neočakávame zmenu správania ani dobra z hľadiska kritizovaného, len si chceme na ňom povytiahnúť vlastné sebavedomie, alebo možno máme predsudky, alebo si skúšame akí sme skvelí manipulátori, alebo chceme dominova, alebo chceme získať určité výhody, úľavy a množstvo iných podôb z prirodzeného správania človeka, tak radšej mlčme. Pretože by sme neboli o nič lepší ako tí o ktorých je reč. " JEŠITNÍ, NESEBAKRITICKÍ, NAMYSLENÍ, POVÝŠENECKÍ, TÍ S KTORÝMI JE TIEŹ ŤAŹKÁ REČ"
Asertivita nám nie je prirodzená a preto sa tejto sociálnej zručnosti treba učiť. Človek rozvíja svoju osobnosť celý život a preto " my tkz. tí lepší " nebuďme leniví a prestaňme nariekať nad tým, že tí druhí " ješitní, nesebakritickí, namyslení, povýšeneckí ", s ktorými je ťažká reč sú tí, čo nie sú v norme a zdokonaľme svoju komunikáciu tak, aby sme vedeli vyjadriť svoj názor, podať kritiku takým spôsobom, ktorý vyvolá v kritizovanom človeku zamyslenie, ponaučenie a ešte ak motiváciu k lepšiemu výkonu, či správaniu.
Ahoj Marti, pekný článok. Možno vzbudí v tých, ktorí si ho prečítajú zamyslenie. Veď ako píšeš ak niekoho pochválime, tak sa snaží byť lepší, ale ak niekoho kritizujeme dosiahnem, že poväčšine pritvrdí. Nie je to vari tým, že pochvala a ocenenie je príjemná, obalená pozitívnou energiou a motivujúca to dobré v človeku. A kritika, naopak, negatívna energia, vzbudzujúca obranné mechanizmy človeka?
Človek má však veľmi rád jednoduché veci a tak v prípade kritiky iného človek zovšeobecňuje, nabaľuje problémy jeden na druhý, používa podpásovky a využíva slabiny a jednoducho hodí rukavicu do tváre tomu druhému. Vari sa dá očakávať iné ako pritvrdenie ? Je to prirodzená reakcia - útok, alebo útek.
Som na teba veľmi pyšná, svojim gestom si potvrdil, že nám vekom starším nie je cudzia veľkorysosť a schopnosť z lásky k svojim deťom hľadať a nachádzať rôzne cesty ako im rozuzliť jazyk. Verím, že vaša komunikácia bude čoraz častejšia až dcérke začne k tým písmenkám chýbať verbákny aj neverbálny prejav a preto bude čoraz častejšie za tebou dochádzať, aby tvoje slová nielen počula, ale aj videla aké pocity v tebe vyvolávajú. Možno to pôjde krok za krokom, najprv Skype a kamera ale aj tak si myslím, že pocit blízkosti a objatie bude nasledovať čím skôr po rozbehnutí vašej komunikácie. Teším sa na to, že sa s nami o svoju radosť potešíš. Mili
Ahoj Martha, ďakujem za príspevok, určitým spôsobom máš pravdu Nautilus ma motivoval k napísaniu príspevku. ale rovnako aj osobná a profesionálna skúsenosť. Ja sama mám dieťa, ktoré žiada voľnosť, dôveru a len moje prizeranie, môžem ti povedať, že občas je to ťažké, hlavne, keď vidím, že pre nedostatok skúsenosti sa valí proti múru.Na druhej strane z optiky poradcu zastávam stanovisko, že pracovať na tom musia obaja. Deti i rodičia. Rodičia sa posilňujú v komunikácií a vo zvládaní strachu o dieťa a deti v otvorenosti a v empatii, aby nedochádzalo ku komunikačným chybám a k odcudzeniu. Tento proces postupuje každý rodič aj každé dospievajúce dieťa. No u niektorých je prechod celkom prirodzený, bez narušenia vzťahov a u niektorých je potrebné trošku popracovať. Nautila som nechcela zraniť, len som sa mu pokúšala podať pohľad z druhej strany a poskytnúť štipku odvahy, nech vytrvá a pomalými krôčkami sa ich cesty opať stretnú. Pekný deň
Súhlasím s tebou Marti a verím, že ide o prechodnú záležitosť, keď sa dieťa odtiahne, ale ruku na srdce, nie sme vari my starší tými veľkorysejšími vo svojom zmyšľaní a nachádzame oveľa viac spôsobov a možností ako rozvinúť komunikáciu a priblížiť sa deťom ? Samozrejme, že je prirodzené zaujímať sa o svojich najbližších, ale je rovnako prirodzené utiahnúť sa do seba a nevyvinúť aktivitu, pretože tá predsa len vyžaduje ochotu zmeniť daný stav. No len či vyčkávanie a utápanie sa vo svojom žiali a opustenosti, nepotrebnosti nás nestojí napokon oveľa viac energie?
Každý deň sa lúčiť so slovami " Mám ťa rád/a". Zapamätala som si pre svoj život, že každý deň je potrebné prežiť vo svojich pocitoch i pocitoch svojich blízkych akoby bol tým posledným. Nič nie je dôležitejšie ako láska vo svojich mnohých podobách. Krásne, som ti vďačná, že nám to všetkým pripomínaš.
Úprimne si však myslím, že buď aj naďalej sebecká vo svojich orgazmoch, pretože šťastný to muž, ktorý ich dokáže vo svojej žene vyvolať a len úprimne milujúci muž ich svojej partnerke rád dopriava. Koniec koncov nie počet orgazmov, ale pocit splynutia a blízkosti milovanej osoby v nás vzbudzuje tie najkrajšie pocity. A čo sa týka tvojho postoja ... páči sa mi, že si vypočula svojho partnera a máš záujem opätovne zosúladiť váš milostný život. Urob to však bez pocitu viny, ktoré partnerove výčitky vyvolali a nájdi ten správny spôsob ako uistiť partnera, že je naozaj výnimočný tým, čo ti poskytuje, možno bude aj u neho potrebné odstrániť strach, čo keby si sa tak dobre cítila aj s niekým iným, keď si spontánne spokojná a prirodzená vo svojej sexualite.
Ahoj, páči sa mi tvoj príspevok, poskytujúci úprimné zamyslenie a vhľad do pocitov partnera. Nuž mohla by som prejaviť jasot nad mužskou úprimnosťou, no nejasám. Prečítala som ho niekoľkokrát a natískajú sa mi dotieravé otázky. Prečo sa tvoj partner v rámci takzvanej úprimnosti pokúša v tebe ako partnerke vzbudiť pocity viny ? Prečo sa mu zrazu tvoja prirodzená sexualita zdá sebecká?
Odpoviem si však sama. Niekto skorigoval jeho postoj. Niekto koho ani pri najlepšej vôli nemožno nazvať priateľom, niekto kto prejavil vlastnú nedostatočnosť v tejto oblasti zo seba v rámci žiarlivosti, čo máte a prežívate. Niekto kto posunul hranice, čo je prirodzené a normálne, čo sa patrí a čo nie. Niekto kto zasial semienko pochybnosti u partnera voči tebe ako partnerke, ktorá ako sa zdá je príliš sebecká, aby dbala na potreby svojho partnera. Možno je v tom aj iný muž ? Možno tie výčitky partnera sa opierajú o ešte dotieravejšie myšlienky, ktoré zasiali pochybnosti.
Odporúčame