Automatické prepočítavanie je v poriadku.
Akurát so súčasnou produktivitou práce nemôžme začínať na mzdách aké máme dnes.
Produktivita veľmi dlho rástla oveľa rýchlejšie ako mzdy. Súčasná slovenská produktivita práce by v Nemecku bola platená asi 1800€ mesačne.
Takže treba začať tu. Minimalka 800€, priemer 1800 v hrubom. To sú sumy, od ktorých sa pri dnešnej produktivite môžme začať baviť o automatickom zvyšovaní minimálnej mzdy, ktoré bude pevne naviazané na ekonomické parametre.
naj7
Nerozumiem čo si chcel povedať. Akože baníctvo je úspešný príbeh?
Veď tam ročne vložíme na dotáciách 90 miliónov.
naj7
Nie. Okolité štáty tiež dotujú zelenú energiu a nemajú ceny pre koncových zákazníkov také vysoké.
naj7
Asi je úplne jedno čo myslíš pod pojmom vysoká pridaná hodnota.
Taktne si neodpovedal na to, prečo pri vyrobeni pridanej hodnoty v rovnakej výške ako v zahraničí dostane náš zamestnanec iba tretinu platu zahraničného zamestnanca.
Takže, prečo je to tak? A prečo to obhajuješ?
naj7
Keby si nehovoril z cesty, pomohlo by to diskusii.
To akože naše automobilky majú nízku pridanú hodnotu? Veď oni majú pridanú hodnotu prinajmenšom takú ako automobilky v Nemecku alebo Belgicku.
Rovnaká pracovná pozícia na Slovensku robí iba 30% z toho čo pracovník na západe?
naj7
A kde by akože mali pracovať neschopní rodinní príslušníci?
To si asi nedomyslel.
naj7
Pomôžem so sťahovaním a to bez nároku na odmenu každej firme, ktorá platila minimalku a chce sa presťahovať do inej európskej krajiny.
Pokiaľ niekto nemá ani na slovenské zobracke platy, tak by mal zrušiť podnikanie. Treba mu v tom pomôcť a podporiť ho.
Rumunsko s Bulharskom má nezamestnanosť okolo 5%. Prosím ťa, skús mi povedať, kde by sa tie firmy od nás odsťahovali v rámci EÚ.
naj7
Odporúčam firmám, aby sa čím skôr spamätali z tohto sna o zakonzervovani nízkych platov.
Čím skôr pochopia zmenenú realitu, tým lepšie pre nich.
naj7
Klienti tie hypotéky podpisujú dobrovoľne, či akým spôsobom sa ocitol ich podpis na zmluve?
Ak pod nátlakom, tak zmluva musí byť automaticky neplatná.
naj7
Nebolo by zlé povedať, čo tam vidíš. Predsa len suvaha nie je jedno jediné číslo. O tom čo tam človek môže nájsť sa dá rozprávať hodiny.
Takže čo by sme si tam konkrétne mali pozrieť.
naj7
Trepeš. Prečo teda všetci hovoria, že by peniaze mali byť kryté zlatom, keď sú čiastočne kryté? Niečo sa ti tam pletie.
naj7
Objem hypoték na Slovensku v roku 2007 bol 7,5 miliardy eur. Dnes je to vyše 22 miliárd. Stačí takto?
Je to dostatočne veľký nárast, aby s úverovou bublinou rástla aj cenová bublina v nehnuteľnostiach?
Spomínať refinancovanie je v zásade zbytočné, úplne očividne sa predalo obrovské množstvo nových úverov.
naj7
To krytie zlatom bola riadna kravina, že. Dúfajme že taká blbosť už nikdy nikoho nenapadne.
Predstavme si, že to tak bude na celom svete, peniaze kryté zlatom. Zlato je obmedzený zdroj, čiže dnes by sa všetko zlato použilo na vytlačenie určitého množstva peňazí.
No a teraz si predstavme, že za 10 rokov stúpne počet obyvateľov o 2 miliardy. Novo vyťažené zlato však nedokáže zabezpečiť dostatočný počet nových peňazí pre týchto nových obyvateľov. Čo sa podľa teba stane a prečo? Kvôli čomu by ľudstvo a jeho demografický a ekonomický vývoj mali byť pevne naviazané na objem nejakého kovu? To nedáva ani najmenšiu logiku.
naj7
Problém nie je iba samotné stúpanie cien, problémom je čo je hlavnou hnacou silou rastu. A tou je bez akýchkoľvek pochýb zvyšujúci sa objem úverov.
V roku 2008 mali ľudia na Slovensku požičané hypotéky v objeme 7-8 miliárd eur, dnes je objem hypoték vyše 22 miliárd a stále prudko rastie. Hneď ako sa zvýšia úrokové sadzby, tak rast objemu hypoték sa zastaví a s ním sa určite zastaví aj rast cien nehnuteľností.
Inak najdlhšie sa dal sledovať rast cien nehnuteľností na nejakej ulici v Holandsku, myslím, že tam sú k dispozícii až 400 ročné kúpne zmluvy. Ukázalo sa, že priemerný ročný rast cien za toto obdobie boli tuším 2%. To by ukazovalo, čo je dlhodobý normálny rast cien bez úverovej deformácie.
naj7
A ty namiesto toho aby si sa zbalil a išiel preč, tak tam spokojne ostávaš. Zdá sa, že niečo je nedopovedane.
Platy v štátnej správe by samozrejme mali byť vyššie, ale najskôr odtiaľ treba vyhodiť 50-60% ľudí.
Našťastie mám známeho, ktorý si prešiel aj cez štátnu správu aj cez súkromnú firmu. On odporúčal vyhodiť ešte viac úradníkov ako 60%. Hovorí, že v štátnej správe väčšina ľudí iba simuluje prácu a aj tie nízke platy sú pre nich až príliš vysoké.
Neviem ako sa na to pozerajú ostatní.
naj7
Zamestnávatelia z technológií a IT môžu navyše ísť aj dnes do hladových dolín. Keďže im stačí iba silný internet a počítač.
Hladové doliny však namiesto administratívnych budov, ktoré sa dajú postaviť za pár mesiacov, chcú stavať najskôr diaľnice, potom výrobné a skladové haly a chcú iba tieto slabo platené pracovné miesta.
Celé postavené na hlavu.
naj7
Pre objektívnosť by bolo treba dodať akú máš vysokú školu. Harvard? Cambridge?
Vidíš, že človek si pod tým môže predstaviť aj najprestížnejšie školy na svete.
Na druhej strane, sú aj VŠ, ktorých absolventom je minimálna mzda tak akurát.
naj7
Práve toto rieši prepočet na paritu kúpnej sily. Ten zahŕňa nielen výšku čistej mzdy, ktorá ide na účet, ale aj cenovú hladinu v každej krajine.
naj7
Tipujem, že tieto verejne známe fakty sú zahrnuté v analýzach.
Skôr treba zdôrazniť, že Slováci majú silnú výkonnosť ekonomiky aj napriek tomu, že v posledných rokoch je tu nezamestnanosť nad 10%.
Inými slovami, naša ekonomika si môže dovoliť luxus, aby vyše 10% ľudí nepracovalo a aj tak dobieha ekonomiky, kde musí byť zamestnaných oveľa viac ľudí.
naj7
Bodaj by aspoň za rovnakú cenu. Ale slovenskí zákazníci chcú nižšiu kvalitu za vyššiu cenu.
Predstavujem si to tak, že firmy sú zahltené žiadosťami od zákazníkov, aby napríklad prášok na pranie u nás bol menej účinný, ale zároveň drahší ako ten istý prášok na západe.
Firmám potom neostáva nič iné, iba vyhovieť takýmto požiadavkám.
naj7
Odporúčame
© P E R E X , a. s. 2017. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ, viac info.
