Netreba zabúdať, že každá minca má dve strany. Niekto sa díva na dedka ovešaného medailami ako na hrdinu, pritom je to možno obyčajný vrah a hrdlorez.Moja babka aj po mnohých rokoch so slzami v očiach hovorila o partizánoch, neplakala pri spomienke na Nemcov, Rusov. Spomínala ako v jej rodnej obci Divina partizáni hnali chlapov hore dedinou ako prašivých psov, potom ich prinútili vykopať si hroby a postrieľali.Predtým najskôr na poli zastrelili bezbrannú ženu. Takže aj takto sa dá pozrieť na hrdinstvo partizánov, ktorí bojovali za "správnu" vec.Ďalej bol tu spomínaný Tiso, mne nepríde súdiť koľko vyznamenal nacistov, koho poslal na smrť. Ale ako je potom možné, že starí ľudia ktorí žili v tej dobe nedajú na neho dopustiť? Hovoria ako sa mali počas Slovenského štátu dobre? Či moja babka, alebo svokrovci a ujcovia ktorí prežili druhú svetovú vojnu, Týchto ľudí bolo potrebné počúvať, neriadiť sa len učebnicami dejepisu.