a raketomet...
Nikto nenútil štát (ČSR), aby reštitučné zákony prijal, Nikto nenúti štát, aby nájomné bolo deregulované. A nemyslím si ani to, že ak sa nájomníci obrátia na Európsky súd, že neuspejú. Zatiaľ je treba počkať na konečnú verziu zákona, ktorá sa v parlamente oproti návrhu vlády môže zmeniť.
Aj po roku 1990 mali mestá a obce dostatok voľných bytov. Dostávali ich väčšinou tí, ktorí ich vôbec nepotrebovali. Lacno ich kúpili, draho predali. Zarobili. To má byť tvrdý kapitalizmus? Tých bytov boli tisíce a postačili by na "vyriešenie" nájomníkov, ktorí v reštituovaných a privatizovaných bytoch zostali bývať.Lenže, nestalo sa. Dosť sa o tom popísalo v "Kauze byty". Nestretol som sa s názorom, že by niekto takýto postup schvaľoval. Okrem, samozrejme, priamych aktérov týchto káuz....
Navyše bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb. Auto na hodnote stráca a je majetkom hnuteľným na rozdiel od bytu, kde je situácia opačná. Ak štát považoval všetky byty (čiže aj tie ukradnuté) za svoje vlastníctvo,nemal by robiť rozdiely medzi nájomníkmi bývajúcimi v bytoch, ktoré im takto pridelil.
Reštitúcie, to je už druhá vec. Aj ja poznám mnoho prípadov vydania majetku v rámci reštitúcií, ktoré sú minimálne podozrivé. Prečítajte si reštitučné zákony a prídete na to, ako sa štát poponáhľal s vydávaním majetku a aké doklady stačili na vydanie majetku. Nie som proti reštitúciam, ale myslím si, že forma odškodnenia vydaním majetku nebola najsprávnejšie. Ostatne, sú krajiny, kde forma reštitúcií bola iná (napr. určitá finančná hotovosť a k nej štátne dlhopisy, atď.).
Keď im štát prideľoval byty, nepovedal im, že tieto byty niekedy nejakým majiteľom ukradol. Spoliehali a spoliehajú sa na to, že štát je zodpovedný za to, že tento fakt im zamlčal. Navyše, vo väčšine prípadov , im ten istý štát klamal, že byty si budú môcť odkúpiť. Išlo predovšetkým o tzv. podielové domy, kde reštituent vlastnil iba menší podiel domu. Ibaže obce a mestá svoj podiel neskôr predali tzv. reštituentom a "reštituent" odpredal nehnuteľnosť druhej, tretej, atď. osobe. Možno to nie je najlepšie prirovnanie, ale predstavte si, že uzatvoríte lízingovú zmluvu na auto, požívate ho roky, staráte sa oň, investujete doňho minimálne na údržbu a vycestujete za hranice, kde je, ako hovoríte Vy, tvrdý kapitalizmus. Na hraniciach Vás skontrolujú, zoberú Vám auto, lebo zistia, že bolo kradnuté. A Vy budete musieť ísť domov pešo. Páčilo by sa Vám to? Mávli by ste nad tým rukou?
Máte veľmi pomýlené názory. Ale to je Váš problém a ani pri Vašej najväčšej snahe tomu rozumieť nebudete. Ale ak chcete polemizovať, prečítajte si stránky združenia na :
http://www.staromestan-ba.sk/index.htm
a budete (možno) múdrejší.
Pán človek Michal. Snažíte sa mať pravdu. Každý má svoju pravdu - vlastníci bytov, aj nájomcovia bytov. Spravodlivosť je vždy len teoretická možnosť. Musel by sa každý jeden prípad posudzovať osobitne, či už reštituenta /privatizéra/ a nájomníka. Neberiem Vám Vaše názory a nechcem Vás ani presviedčať v čom pravdu máte, resp. nemáte. Zaujalo ma najmä to, že ste údajne zo severu Slovenska. Tam sa byty neprivatizovali a neboli ani reštitúcie. Je to zaujímavé, že práve Vy máte taký "prehľad" o tom, ako sa veci udiali. Žiaľ iba "prehľad".
Odporúčame