Som psíčkar a z drvivej väčšiny súhlasím s pani a jej článkom. Niektoré mamičky sú fakt prípad sám o sebe. Je však na nás - majiteľoch psov aby sme predchádzali akejkoľvek nehode súvisiacej so stretom dvojice dieťa-pes akokoľvek socializovaný a vychovaný. Ano, dieťa si neuvedomuje hroziace nebezpečenstvo, príde/uteká nič netušiace v ústrety k psovi " jeej havóó" ale vystrašený krik matky a zrýchlený krok za dieťaťom proti psovi môže vyvolať skratovú reakciu aj pri povahovo vyrovnanom, vycvičenom jedincovi. Ucuknutie, prudké otočenie hlavou (kto to prišiel?) alebo akýkoľvek iný pohyb psa (hlavne tých väčších plemien), ktorý matka - zväčša nepsíčkárka nesprávne vyhodnotí, môže vyvolať konflikt dospelákov (držte si toho psa a podobné bla bla bla..). A priznajme si, radšej si nechám akčné dieťa psom ovoňať príp. olízať ako obúchať náhubkom, ktorý zanechá na dieťati fyzický a psychický následok.