predsa dôkaz a viera sa vylučujú, lebo sú to uplne protichodné kvality vzťahu. Ak ti verím - aktívne poznávam - že ma neklameš nepotrebujem dôkaz, lebo týmto by vzťah devalvoval. Ak mám dôkaz nepotrebujem veriť, čo je mimo vzťah, mimo jednoty, integrácie, čo je vlastne pasívne poznanie.
Boha si nemožno vymyslieť, Boha možno len veriť, alebo neveriť. To čo sa da dokázať nie je Boh.
Boh je entita absolutného zmyslu, preto Boha veria tí, ktorí veria že všetko má "zmysel", hoci nemôžu pochopiť aký. Proste ma to nejaký zmysel v absolutnom zmysle, do ktorého sa vo svojej pokore integruje veriaci človek. Viď množstvo svätcov, ktorí preukazali, že prekročili istú hranicu poznania.