Nevlastním televízor, nepočúvam rozhlas. Nieto väzieb, ktoré by bolo treba upevňovať. Kam sa obrátiť? Na ústavný súd? Nechcem upevňovať väzby tým, čo o ne stoja (stojí o ne vôbec niekto?).
Nevlastním televízor, nepočúvam rozhlas. Nieto väzieb, ktoré by bolo treba upevňovať. Kam sa obrátiť? Na ústavný súd? Nechcem upevňovať väzby tým, čo o ne stoja (stojí o ne vôbec niekto?).
Výborný text. Na Slovensku je toho ešte veľa, čo by stálo zato "vyniesť z prachu". A nie len pre zahraničie. Lebo čoraz viac pôstne je i naše vlastné /seba/poznanie.
Nuž, ak vymyslia niečo iné ako "zástrčkový" zákon a nebudem musieť platiť poplatky pretože televízor ani rozhlas doma roky nemám, tak by mi to mohlo byť v podstate jedno, ale dosť mi vadí, že musím platiť, hoci tieto služby vôbec nevyužívam.
Dobrá eko-reportáž. Mám pocit, že k dosiahnutiu radosti potrebujeme čoraz viac "zbytočností". K dosiahnutiu krátkeho okamihu radosti, či spokojnosti... Radosť už tak zriedka vychádza zvnútra.
V článku je dosť zásadná chyba, ide o dokumenty zo 16. storočia.
Ten záver sa mi páči... tak akosi si to predstavujem. Že budeme stúpať po kvapkách dažďa nahor :)
Jeden z najlepšie napísaných kritických textov, aké som tu kedy čítala. Znalosť, ľahkosť slova, jemná irónia... Naozaj radosť čítať. Vďaka zaň :)
Myslím, že by bolo na čase, keby sa rovnosť v daňovej oblasti konečne dotkla aj cirkví. Sú dotované štátom a ich príjmy zdaňované nie sú. Ja osobne to pociťujem ako veľkú skrivodlivosť, hoci sa sama k jednej z cirkví hlásim...
Všimli si tie chyby učitelia?
Alebo tieto nezmysly učia a hodnotia ako "správne" odpovede deti?
Nahradiť deťom
reálny svet tým virtuálnym je predsa také jednoduché riešenie. Pre vychovávateľov a často i pre učiteľov a rodičov.
Len aby časom dokázali "otroci" virtuality v reálnom svete aj čosi iné ako len uspokojovať základné ľudské potreby :-(
Hm...
Už dávno je potencionálny divák nezaujímavý. Oveľa zaujímavejšia je seba-prezentácia /kurátora, umelca.../. Hoci to bez tých divákov až takú logiku nemá :-/