Zopár poznámok k prekvapujúco nadpriemernému článku (ktorý však tiež nie je bez chýb):
1. keď v Rusku vládla sedmobankárčina (https://en.wikipedia.org/wiki/Semibankirschi…), tak podľa SŠA tam bolo „všetko v poriadku“ a stav demokracie bol [pre nich] „vyhovujúci“;
2. Pri Sýrii ale autor šliapol poriadne veľa – Rusko práveže hovorí o Sýrii pod Asadovým vedením ako o jedinej životaschopnej možnosti; tvrdo odmieta požiadavky západných imperialistov na jeho odchod a odvoláva sa pritom na to, čím sa Západ *inokedy* neustále oháňal – že svoje vedenie si Sýrčania musia zvoliť sami (a nie byť dosadení Fashingtonom spomedzi „Sýrčanov“, ktorí neboli v Sýrii 20 – 30 rokov) – a Sýrčania si už nielenže zvolili, ale len zároveň niekto ako Bašár Háfiz Asad dokáže skutočne obhájiť sýrsku štátnosť (a to s ohľadom na početné pokusy Francúzov, Britov a Amíkov o prevrat v Sýrii od konca 2. svetovej vojny veru nie je ľahká úloha). Bez neho by totiž aj po porážke teroristov v Sýrii vznikol horší bordel ako v Somálsku a Západom rozbombardovanej Líbyi dokopy.
3. Západ je však predovšetkým okato slepý voči osmanskej rozpínavosti tureckého „hitlera“ Erdoğana, ktorý stále dokonca *okupuje* 1/3 Cypru (a to navzdory mnohým rezolúciám BR OSN), otvorene útočí na Irak, podporuje terorizmus od Stredozemného mora až po Veľký čínsky múr (teda nielen v Sýrii – Ujguri síce majú právo na vlastný štát – Ujgurstan – ale Erdoğan tam otvorene podporuje terorizmus a verbuje Ujgurov do teroristických skupín v Sýrii) a zároveň mu poskytuje diplomatické krytie až po juhovýchodnú Áziu, pokračuje v genocíde Kurdov, ktorú zároveň drzo popiera (ako genocídu Arménov).
