Jednoducho. Keď muž nepracoval, považoval sa za príživníka a išiel do väzenia. U žien sa tolerovalo, že sa starajú o rodinu. Pracovala som v mestskom podniku, niekoľko pár rokov, a miestne komunikácie zamestnávali najmä Rómov - vtedy Cigánov. Pracoval tam jeden obetavý človek (bol nedobrovoľne presťahovaný z Maďarska na Slovensko - hovoril o tom), ktorý necítil žiadne krivdy, ale týchto ľudí naháňal a zároveň ochraňoval. Najmä pondelky boli veľmi zložité. On neváhal, sadol na bicykel, každému vynadal a dotiahol ho do práce. Jeden Róm mi hovorí - Viete my ho máme za to veľmi radi. Veď, čo by z nás bolo? Sedeli by sme v base! Tak - aj tak sa dá.

no robili to tak, že podniky boli štátne a neriešilo sa, či je niekto cigáň alebo nie.

proste ho tam zamestnali a bolo

dnes sú podniky súkromné (čo zase nie je zle, pokiaľ nie sú strategické) a tu si už majitelia, hoci niekedy aj nezmyselne selektujú a za účelom maximálneho zisku nebudú nikoho do práce naháňať

treba však rovnováhu - nemôže riaditeľ US Steel zarobiť viacej, ako 2500 zamestnancov ktorých ide v rámci znižovania nákladov vyhodiť

rovnako také predstavenstvo Unicredit prepustí po celej Európe 10.000 zamestnancov, aby sa zvýšil čistý zisk z 3,7 na 4,4 mld €

to je šialená doba kapitalizmu a takto to ďalej nejde

každému podľa zásluh, ale nemôže byť rozdiel taký priepastný