computerman
Pokiaľ viem, tak Česká republika zákonom z roku 2006 odoprela právo adopcie
dieťaťa registrovaným partnerom, t.j. ak mali záujem o adopciu, musela sa realizovať
pred registráciou partnerstva.
Adopcia jednotlivca je príliš zložitá, než by sa dala rozobrať na blogu, a ani nebola
predmetom príspevku. Napokon, prešiel som tým sám, viem, koľko bolo okolo nej
problémov, a to i napriek tomu, že som žil s partnerkou v spoločnej domácnosti /nie
ako manžela/ niekoľko rokov a staral sa o deti z jej predošlého vzťahu.
V zásade je množstvo krajín, ktoré nemajú problémy s registrovaným partnerstvom,
ale iba niektoré majú zakotvené v právnych normách výchovu dieťaťa, prevažne sa
jedná skôr o deti z predošlého vzťahu, prípadne súrodenca a podobne. A ak sa aj nájde
krajina, ktorá formou zákona dala možnosť adopcie, len málokedy k nej skutočne aj
dôjde. Väčšinou sa jedná o obavy, aby nedošlo k duševným problémom dieťaťa vo vývoji
zo strany psychológov.
Nakoniec, čisto úvaha - môže nevidiaci získať oprávnenie na šoférovanie auta ? A je
skutočnosťou, že nemôže riadiť auto, lebo je nevidiaci, aj diskriminovaný ?
Osobne si myslím, že nie je ani úplne v poriadku to, že umelé oplodnenie sa v niektorých
krajinách umožňuje aj ženám, ktoré žijú v lesbickom zväzku. Nemyslím si, že tento
spôsob oplodnenia bol určený na riešenie problému tejto komunity. Neschopnosť
homosexuálneho páru splodiť dieťa nie je totiž daná zdravotnými prekážkami.
A to, čo som citoval, že dieťa potrebuje k zdravému vývoju vzor matky aj otca nie je
kravina, ale rokmi overená pravda. Poznám dosť detí, ktoré rástli bez otca, alebo
matky, a množstvo z nich má neskôr problémy v dospelosti - napríklad nevedia
vytvoriť trvalé partnerské vzťahy a podobne.