filozof52
Vidím, že máme rovnaké názory a môžeš sa o tom presvedčiť, poprípade vyjadriť sa k môjmu pohľadu na celé politické dianie ešte za čias federácie.
Tu je výňatok z mojej knihy vydanej v roku 2007:
Revolúcia – prevrat – fraška?
Po veľkej eufórii, keď sa život začal vracať do starých koľají, čoraz hlasnejšie bolo medzi ľuďmi (ku ktorým som patril i ja) počuť, že ,,nežná revolúcia“ bola obyčajná fraška: fraška ,,tými hore“ vopred premyslená a zosnovaná. To iba my, ktorí sme štrngali kľúčmi, sme naivne verili, že všetko sa zmení akoby šibnutím čarovného prútika a ľudia budú voči sebe úprimní, tolerantní, nebudú medzi nimi zbytočné konflikty, navzájom si pomôžu... No tí, ktorí vedeli, o čo ide a o čo pôjde, mali všetko dobre porátané a využili (a či skôr zneužili?) dôveru davov vo svoj prospech.
Jeden židovský rabín vraj o tom, čo počul a videl, povedal:
– Všetko je inak.
Čo nás zahatalo?
Od 17. novembra 1989 hútam nad tým, čo ,,zatiahlo brzdu“ alebo čo ,,stlačilo pedál“ národom Československej republiky, že sa zrazu zaťali (alebo výstižnejšie, že sa po...). Nikdy som nebol za krviprelievanie, jednoznačne ho odsudzujem. Iba neviem pochopiť, čo nám bránilo vysporiadať sa s tými členmi komunistickej strany, ktorí stáli za našimi problémami. Tak, aby to ďalej klapalo naozaj podľa nášho nadšeného očakávania. Väčšiu šancu, ako sme mali, snáď história nepamätá! Študenti holými rukami pred kordónmi policajtov otvorili nedobytnú bránu, 40 rokov prísne stráženú boľševikmi. Naše národy už mali iba jednu povinnosť, ukázať tým nenažrancom, ktorých mám na mysli, cestu: Buď pôjdu za svojím „červeným bratom“, alebo dajú ruky preč od rozhodovania, ako máme ďalej pokračovať.
Keby sa bolo stalo takto, myslím, že nepríde ani k rozbitiu federácie. Lebo výhrady, ktoré sme (neraz objektívne) mali voči Prahe, máme teraz (neraz objektívne) voči Bratislave. O rozdelenie republiky sa v podstate postarali dvaja vysokopostavení politici, a pritom vôbec nebrali ohľad na to, či s tým súhlasia naše národy. Ba drzo odmietli aj referendum. Dobre vedeli, prečo...!
Národy si svoje odštrngali na námestiach a spoliehali sa, že ostatné zariadia tí, ktorých si demokraticky zvolili. Nestalo sa tak, presnejšie – nestalo sa tak celkom. Príkladov okolo nás dosť.