Taký Svěrákovský poetizmus života ----- Ďakujem devana
Podľa:vlákien iba prvá úroveň času |
najnovšie po najstaršie najstaršie po najnovšie |
no co ta trapi, povedz kto ti stupul na nohu, ze nedokazes vidiet nekonfliktnost.
Prave že nikto!A aj preto vidim konfliktnosť prekrytu falosnosťou s cieľom liečiť si aj takýmto spôsobom mindraky!!!
Lebo kto už len môže odlučiť psychiku od zdravia človeka.......
Tak konečne si dospela Ty rozšantená dievčina ?
Už nie si otrokom vášní čiernej moci, si k pomoci ?
Už vidíš človeka s jeho bôľmi štátu mafie Slováka ?
Konečne znáš duše taje, keď mafia rodičom deti zabije ?.
Len kiežby mysle Tvojej svetlo v tuneli bol stav trvalý.
Lebo Diabla pokušenie, zlaťákov štrnganie, Tvoje prekliatie.
Aki mamon nebol hlavný, tak mužský faktor bol hlave daný... ?
Dolce far niente
Zvuk hudby v diaľke jemne chvie sa…
V tíšinu voňavého lesa
cez zeleň listov slnce svieti,
a tiene hrajú sa sťa deti
na tráve, machu hodvábnom,
a myseľ moja je dnes modrým dňom.
Tak ležím v chladnej tôni duba
a žiarny blankyt — leta chlúba,
sa modrým okom smeje v tváre,
sťa večne mal by horieť v žiare;
kľud v srdci mojom králi dnes,
kým vôkol hučí, hučí bujný les…
A hladkým šumom v srdce sadá
ďalekých svetov letná vnada
a cudzou rečou spieva v hruď
Lazzaroneho sladké krédo:
o, dolce, dolce far niente…
1913
/Vladimír Roy/
Ó noc...
Ó, noc, ty doba sladká, i keď tmavá,
V nej pokojom sa končia všetky diela;
ten chápe svet, kto slasti s tebou zdieľa,
a múdry je, kto úctu tebe vzdáva.
Myšlienka chabá v tebe dokonáva,
keď vlhký tieň sa vôkol rozostiela;
a vo snách dušu unášaš mi z tela
až do výšin, kde naša vlasť je pravá.
Ó, smrti tieň, v ňu každá bieda vtenie,
škodiaca srdcu ľudskému i duši ---
posledný žiaľ aj olej na ich rany!
Si kút, kde dužie telo rozvrátené,
námaha mrie a more sĺz sa suší ---
a hnev i nuda dobrých sŕdc sa stráni.
Michelangelo Buonarroti
Pekny clanok. Ja to povazujem za uplne najdolezitejsie. Po celych rokoch, ked som ten cas nemala, teraz si ho nedam nicim vziat. A presne to iste radim kolegyniam, ked vidim, ze si ho pre seba nenajdu.
Nemam jednu vec, ktoru ja najradsej pozorujem. Su to sliepky. Od detstva u babicky sa mi spajaju s pocitom najvacsieho pokoja pre romantiku na dedine. Ked sme kdekolvek, kde su sliepky, opriem si hlavu hoci o ten plot, ked su na nejakej farme a pocuvam tie zvuky ako najvacsie pripomenutie pokoja.
Ždiar..." ukradnutá " polhodinka a ja stojím na drevenom mostíku a sledujem veselý potôčik, ak ma tam náhodou niekto videl, tak si zrejme aj niečo pomyslel :-)) no mne to bolo úplne jedno...lebo také chvíľky mám rada a potrebujem ich, aby som sa zo všetkého nezbláznila :-))
Devana, fajn blog :-)
Ďakujem všetkým...
ˇMám veľkú radosť, že sa Vám článoček páčil a potešil Vás...
A keďže u nás prší, tak Vám všetkým posielam takýto malý pozdrav...
Je to tak: kto sa viac ponáhľa, rýchlejšie dôjde...do hrobu. Až na sklonku života si mnohí, aj slávni ľudia, uvedomili, ako naháňaním sa za peniazmi stratili skutočný zmysel života.
Článok je krásny, ukazuje citlivú dušu a vnímavosť, v dnešnom povrchnom svete takú vzácnu...
Odporúčame