computerman
Nemôžeme zmeniť niečo na zlom vývoji, ak mlčíme. V roku 1990 sme presadzovali, aby sa do funcií nedostávali ľudia, ktorí boli akokoľvek bývalým režimom prenasledovaní. Aj sme vysvetľovali, prečo s tým nesúhlasíme - človek nie je tvor bez citu, a ak niekto utláčaný dostane moc, väčšinou ju zneužije. Nikto nás vtedy nepočúval, a keď, tak nám iba nadávali.
Neskôr sme upozorňovali, že školy sa začínajú stávať nedostupnými pre mnohých, a to hlavne kvalitné školy, kde by malo aj vzdelanie patričnú úroveň. Namiesto systémového riešenia sa začali hlava-nehlava zakladať kadejaké "univerzity", bez patričného zázemia a úrovne, len nech môže študovať hocikto. A tak sa dnes v praxi stretávam s názorom, že ak sa opýtam študenta, prečo študuje odbor, ktorý ho nielen nebaví, ale nemá ani šancu na uplatnenie - veď sociológov máme už dnes toľko, že by sme museli mať o dvadsať miliónov obyvateľov viac - tak mi odpovie, že jemu je to jedno, je to najľahšia škola, blízko a on potrebuje iba diplom.
Ťažko si potom môže mladý našetriť na vlastné zázemie, keď študuje niečo, čo sa nedá využiť. Navyše, úplne zlyhal systém ako taký - prevrat v 89 odpísal generáciu narodenú v medzi rokmi 68-75, ktorá na zmenu nebola absolútne pripravená, a práve z nej pochádza najviac bezdomovcov, samovrahov a podobne. Nezvládli tlak, na ktorý sa nemali ako pripraviť.
Zásluhou vlády amatérov sa položilo po prevrate aj bankovníctvo, pretože sa rozdávalo hocijako a mnohé banky krachli, a preto sú mladým mnohé veci dnes nedostupné. Teraz je opačný extrém - overuje sa pomaly aj číslo topánok u dlžníka.
Navyše, kde si má mladý človek zarobiť, keď namiesto cieľavedomého budovania pracovných miest sme zdevastovali vlastné hospodárstvo /aj zásluhou dramatika-alkoholika-prezidenta/, stratilo sa množstvo pracovných miest, ktoré sa potom nahradzovali príchodmi "investorov", nesúcich stovku a dostávajúcich tisícku za príchod. Aký je to investor ? Žiadny.
A tak by som mohol povedať ešte veľa vecí ...
Ak chceme niečo zmeniť, musíme začať sami pri sebe - uvedomiť si, že politika môžeme nielen zvoliť, ale aj odvolať. A odvolať ho môžeme jedine príchodom do ulíc a nekompromisnosťou. Ak nás raz oklame, nemáme mu dávať dôveru znova - urobí to zase. Proste sa nespoliehať na druhých, a bojovať za seba.
Potom tu možno bude lepšie.