Keď boli moje detí malé, neexistoval internetbazár. Po prvom dieťati, keďže som na druhé nemala ani myseľ, som odnášala len tie najlepšie veci do kojeneckého ústavu, potom do DD. Vždy som sa snažila pribaliť i niečo naviac. Potom nastal zlom, po druhom som bola odmietnutá, že oni majú sponzorov, tak som to porozdávala po okolí. Nikdy mňa nenapadlo ponúknuť to za finančnú protihodnotu, nemám obchodnícky talent. Ale tým nechcem povedať, že by ste mali rozdávať, to nie. Tie veci sú drahé a iste sa každé euro zíde. A z toho si nič nerobte, ľudia sú prešibaní, netreba sa dať, chce to pevné nervy. Tak veľa šťastia a nech sa Vám darí, obom!