Podstata tohto fenoménu spočíva v tom, že vo vesmíre neexistuje druhá generácia hviezd.
Najnovsie vyskumy NASA potvrdzuju, ze nas vesmir nie je tak stary, ako uvadzaju sucasne konvencne modely vesmiru.
Sucasni spickovi vedci NASA uvadzaju, ze v konvencnych modeloch vesmiru z 30.-60. rokov minuleho storocia sa vedome ignorovali obrovske zakrivenie priestoru a casu uz v prvych okamihoch vzniku vesmiru, kedy dilatacia casu pri extremne velkej intenzite gravitacneho pola vesmiru bola tak obrovska, ze ak by sa vesmir nerozopnul az na polomer radovo 10*26 m, potom by vo vesmire nemoholi vzniknut take struktury, ktore v sucasnosti pozorujeme a uz vobec by sa vo vesmire neobjavil zivot. Nas sucasny pozemsky cas 10*-10 sekundy od Big Bangu, ked vesmir mal polomer priblizne 10*-3 metra, odpovedal v tomto stadiu vyvoja vesmiru "zakrivenemu dilatovanemu casu" priblizne 10*19 nasich sekund odvodenych z doby rotacie zeme okolo osi.
Paradox-zatial na verejnosti este neznameho modelu vesmiru spociva v tom, ze v pociatocnych stadiach vesmiru s obrovskou intenzitou gravitacneho pola vesmiru a s obrovskou dilataciou casu pri obrovskej hustote latkovej formy hmoty, mozno vyvoj vesmiru opisat pre lubovolneho hypotetickeho pozorovatela na rotujucom vesmirnom objekte tak, ze tento pozorovatel meria relativne cas vyvoja vesmiru cez dobu rotacie telesa okolo vlastnej osi na ktorom sa hypoteticky pozorovatel nachadza.
Inymi slovami povedane. Vznik a vyvoj vesmiru sa da cez matematicky formalizmus, relativnost priestoru a casu v korelacii so zakrivenim priestoru a casu opisat hypotetickym pozorovatelom aj za "jeden den", ktory zodpoveda casovej miere doby rotacie kozmickeho objektu, ktory rotuje okolo svojej osi a na ktorom sa hypoteticky pozorovatel nachadza.
