Vždy bolo lepšie byť robotníkom za socíku, než žobrákom, bezdomovcom, obeťou organizovaného zločinu v poprevratovom Slovensku.
Vždy bolo lepšie byť robotníkom za socíku, než žobrákom, bezdomovcom, obeťou organizovaného zločinu v poprevratovom Slovensku.
Zdedila som rozľahlý chátrajúci dom. Vrazili sme doň 10 000 € a more práce. Zažili 5 vlámačiek a teraz ---dom stále chátra, dedina je odrezaná od sveta,.....určite nemienim pochovávať všetky svoje príjmy do domu, ktorý sa permanentne rozkráda. Nebola som tam šťastná, ani by som nikdy nebola. Dokonca aj dcéra to volala Dom duchov a bála sa v ňom ostať sama.....niektoré veci v živote proste krásne nie sú....alebo mi len svoloč už stihla úplne rozdupať ružové okuliare.
To som rada, že ťa tieto myšlienky oslovujú rovnako ako mňa. Zuzku Cascino poznám aj osobne a je skutočne mimoriadne talentovaná autorka. O komunizmus, aj o Interhelpo sa stále zaujímam. No zrejme máš pravdu a ideálne to majú možno tak v Škandinávii. Mňa osobne fascinuje aj história, kmeňové zväzy starých Hunov. V tom čase sa postarali o každého člena svojho kmeňa. Lebo ešte ľuďom na ľuďoch záležalo, na rozdiel od dnešnej súčasnosti, kde žobráka už len obchádzajú oblúkom a sem tam mu niekto hodí pár nepotrebných medenákov.
Sprvoti ubytovňa, potom podnájom. No aj tu ma z jednej práce prepustili a 2 mesiace som márne hľadala a bojovala so svojimi depresiami. Bude to pomaly rok, čo žijeme v Blave a v tejto chvíli to vyzerá celkom idylicky, avšak ak by sme mali ostať v podnájme až do dôchodku, tak by nám ostávalo jedine pracovať prakticky do nekonečna, prípadne domov dôchodcov, ozaj žiadna krásna budúcnosť, žiť z mesiaca na mesiac a nevedieť, čo bude o mesiac, o rok.
Ono v Bratislave nežijem odrezaná od sveta ani možností, avšak ďaleko na vidieku, kde mi hrozil iba hlad a chlad --tam proste už jedna dobrá kniha nestačila. A plno ľudí žije v biede a neistote. Možno aj duchovnej otupenosti. O tom sú aj tie filmy. že jednoducho občas je všetko to snaženie a plahočenie za šťastím márne. Ak okolnosti neprajú, ak ani sám život nepraje.
Práca, ktorá ma baví, umenie, literatúra.....bez umenia a bez tvorivej činnosti by mi život prišiel prázdny a fádny.
už aj to je otras, že takéto hard porno bolo medzi povinné čítanie zaradené a stredoškolskí učitelia sa museli podpisovať pod petíciu, aby apelovali na zdravý rozum a zvyšky etického zmýšľania na ministerstve školstva. Fakt vo vyspelých krajinách by sa takéto lapsusy nemali stávať.
Mirsa vlastne odpovedala aj za mňa. U čižmářovej sú vulgarizmy tým najmenším problémom. Ona ani netuší, čo to tá poézia vlastne je, ale dáva nám tu rýmovačky bez umeleckej hodnoty. ....ak má niečo v sebe zabudované posolstvo a odkaz a má to aspoň akú takú hodnotu, tak tie vulgarizmy dokážem prežuť aj stráviť. Viď Zóna A-Chleba https://www.youtube.com/watch?v=MlYjkcZUKF8
Knižka píše: Vydavateľ: Tlačiareň svidnicka, sro. Avšak zrejme to šlo z peňazí Kotlebovcov a v konečnom dôsledku možno aj z našich daní. Ak sa to takto krásne dostalo na popredné miesta na knižnom trhu. Ono by ma naozaj sklamalo, ak by na takéto odpadky prispievalo dokonca aj ministerstvo kultúry, ale tak hlboko sme hádam ešte neklesli.
nechali by sa najväčšie propagandistické heslá + ideálne dokreslil portrét Mariána Kotlebu.
Dobrá báseň je ako dobrá šifra. Iste nie polopatistické primitívne opísanie reality. Avšak mnohí autori a čitatelia na kvalitnú poéziu jednoducho nedozreli. Dnešnému čitateľovi sa už zrejme nechce premýšľať a objavovať význam metafor. Možno mnohí nechápu ani emócie vkladané do básní. ....no takýchto más nenáročných ľudí mi dokáže byť jedine ľúto......... oficiálny opis: Paul Verlaine vydal v roku 1884 a 1888 útlu knižočku Prekliati básnici, vlastne súbor kritických esejí o francúzskych básnikoch, v tom čase nedocenených a takmer neznámych. Nazval ich prekliatymi vychádzajúc z romantickej koncepcie, že každého básnika, ktorý svojím dielom prevyšuje ostatných, stihne kliatba. Títo prekliati básnici sa vyčlenili zo spoločnosti, verili iba vlastnému snu a odmietali vyšliapané chodníčky poézie.Títo básnici vidia sami seba ako asociálne zjavy. Uvedomujú si, že svojím dielom urýchľujú rozpad už aj tak rozkolísanej a dezorganizovanej spoločnosti.------no Martina ani žiadna poetka nie je.
JA si naopak myslím, že na základe napísaného a pofoteného autorka práveže nemá tých deklarovaných 41! A ide len o ďalší zo série omylov. Rovnako ako ani obal nekorešponduje s textom. A tí, ktorých tento brak oslovil, nech kľudne húfne prepadávajú kníhkupectvá. Aspoň si po Covide aj tento trh kus viacej zarobí.
Ja nemám dôvod byť frustrovaná! Moji čitatelia si moje diela nájdu. A "masy, čo si myslia, že básne sú motáky z basy", tí proste na kvalitnú poéziu nedozreli. Mentálne ju totiž nie sú schopní prijať. Ak mi je z niečoho smutno, tak z mentálnej degenerácie občanov SR.
Jedna lastovička leto neurobí......no práve pre to môže byť na ňu ešte krajší pohľad :)
Ďakujem. Pomáhajú mi samotní neprajníci, ktorí o mne vyhlasujú, že nemám srdce a paktujem s diablom.....sú proste v živote momenty, kedy sa debaty rozprúdia ako lavíny....a nerada by som skrývala svoje vnútorné presvedčenie pod masku akejsi falošnej povrchnosti.
díky....a áno, ozaj je to smiešne, že o Nietschem je toho tak málo písaného a spomínaného, až nám mnohým vypadne zo zorného uhla. Možno jediné vysvetlenie, že nie som Slovenka.......
Historička spolupodieľajúca sa na Jakubiskovom filme: https://madari.sk/magazin/historiasucasnost/…
Vo filme sa ku tej dramatizácii aspoň priznávajú! Ale takéto šou nazývajú reality a mnohí naivní diváci si myslia dokonca, že ide o priame prenosy a postavy tam vykreslené sú presne také, aké ich uvidia o týždeň, či o mesiac na ulici. ....ale koho zaujímajú tie psychicky zdeptané obete takýchto šou? Prečo Martinka z Turca v 34 rokoch upadla do kómy a po 10 dňoch zomrela? Smrť 34- ročných žien máme brať ako niečo prirodzené a bežné? A čo všetci tí, ktorým médiá zničia život, ktorí končia na psychiatrii, či sa celé dlhé roky horko-ťažko zbavujú nálepky konfliktného hovada, akú im televízia s gráciou nalepila na čelo.
tá debilná show úplne zmenila môj pohľad na televíziu.....akosi mimovoľne ma vždy, zas a znova napadá vlastne to isté: aj z tohto mohli spraviť idiota, aj tohto mohli znemožniť......ono jedna vec je, že účinkujúci riskuje a tá druhá strana mince je, ako je divák zámerne klamaný a oblbovaný....vlastne si prekrúcajú verejnú mienku podľa vlastných chúťok.
presne - teatrálni, povrchní ľudia, čo by za prachy predali hádam aj vlastnú mater.....znie to hrozne, ale plno ľudí v dnešnej dobe považuje literatúru za zbytočnosť a knihy ako lapače prachu.
Odporúčame