Váš pohľad má určitú logiku, avšak je nutné prihliadnuť na to, že prísľub nedal nejaký treťotriedny úradník, či vyjednávač. Tento prísľub dal najvyšší nemecký politický predstaviteľ najvyššiemu politickému predstaviteľovi sovietskej/ruskej strany. Spolkový kancelár a prezident ZSSR. V medzinárodnej politike ak si chcete zachovať kredit sa aj ústne dohody (vyhlásenia) dodržiavajú (na najvyššej politickej úrovni) a neskôr pretavia do písanej podoby dvojstrannej či multilaterálnej dohody. To, že sa tak nestalo si Sovieti/Rusi čiastočne môžu aj sami.
Nakoľko v Aliancii rozširovanie sa uskutočňuje 100% koncenzom, bez súhlasu Nemecka by k nemu nedošlo. To že nedošlo k porušeniu písomnej dohody je pravda, ale tiež je pravda, že Nemci nedodržali svoj prísľub.
Takže k bodu 2. : Najvyšší politický predstaviteľ môže sľúbiť a mohla to krajina (Nemecko) aj dodržať trebárs blokovaním vstupu ďalších krajín, čím by sa nenaplnil 100% konsenzus.