Keď dopadne v blízkosti osady, obývanej určitým etnikom, tak nestihne ani vychladnúť a skončí v zberných surovinách :-)
Keď dopadne v blízkosti osady, obývanej určitým etnikom, tak nestihne ani vychladnúť a skončí v zberných surovinách :-)
Nech mu tréner vysvetlí, že MS nie sú na to, aby tam niekto zbieral skúsenosti.
Popros niekoho, kto rozumie písanému textu, aby ti vysvetlil, o čom je článok.
Stále sa rieši, či "dopadneme dobre", alebo "dopadneme zle". Lenže málokto si uvedomuje, že to "dopadneme dobre" je v skutočnosti miesto niekde okolo ôsmeho miesta. Tam náš hokej patrí a vždy patril. Ako som už písal - už desiatky rokov patríme niekde do stredu. Nikdy - ani za najlepších čias Tatara, ani za najlepších čias Rusnáka, P. Šťasteného alebo Golonku sme neboli svetová špička. Tak netreba mať veľké oči.
Ten seriál má takmer sto častí (zatiaľ). Ak sa niekomu nepáčila prvá, druhá... piata...desiata..., prečo pozerá osemdesiatu ? Prezradíš mi, milý Sherlock ?
Vidíš, vtedy si si vedel vybrať správne. Ako vidno, ľudia sa menia.
Na koho strane si stál vo vojne medzi Pápayovcami a Sátorovcami ?
Nitriansky Jaguár je plný Ukrajincov a Indov. Ukrajina sa tlčie s Ruskom, India sa chystá bojovať s Pakistanom. Pri Šuranoch idú stavať baterkáreň Číňania. Čína má problém s Taiwanom. Už len čakám, že na Slovensku postaví fabriku Izrael alebo Palestína...
Ja nerozumiem niečomu inému... Sľub je vraj Markízácky hit. Ale na ČSFD to má hodnotenie cca 50 percent. Čiže veľmi slabé. Takže - tím, čo to pozerajú, sa to nepáči. Tak prečo to pozerajú ? :-)
Nie. Len Ľuboš Micheľ pískal Man - Chelsea
A potom sa začudujú, keď im budú v synagógach vychovať bomby...
miso - tam patríme, a tam sme viac - menej patrili vždy. Nikdy sme neboli svetová špička, ale len dobrý stred. To platilo pred 20 rokmi, to platilo pred 30 rokmi, to platilo pred 50 rokmi. Keď sme mali dobrú generáciu, tak sme boli navrchu toho stredu, keď horšiu generáciu, tak na dne stredu.
Nakoniec budeme prijemne prekvapení ( aspoň my, ktorí si želáme úspech nášho hokeja). Väčšinou to býva tak, že keď máme pred MS veľké oči, tak príde sklamanie. A keď prichádzame na MS zadnými dverami , tak sa nám darí. Netvrdím, že tie ms vyhráme - to určite nie - ale miesto, kam vo svetovom hokeji patríme, si obhájime.
Asi to myslia tak, že 15 -krat ročne sa naozaj lietadlo a vlak stretnú, a nie, že vlak prejde za rok len 15-krat. Aj cez bežné železničné priecestie prejde za deň možno 50 vlakov, možno 1000 áut, ale navzájom sa ich "stretne" oveľa menej.
Ale vážne by ma zaujímalo, či tí, ktorí píšu, že nejaký hokejista nepríde na MS kvôli politike , sú tak 1- naivní 2- hlúpi, alebo 3- len si robia srandu :-)
V tých časoch so Slovanom nebola nuda. Buď hrali skvele, alebo - keď ušli Šťastní - diváci zahádzali ľad :-) A to "na Slovane sa hralo len na bránu súpera" platilo ešte aj za čias Rusnáka.. Aspoň poslednú tretinu :-) Keď Slovan prehrával ( čo bolo takmer vždy), tak začal hrať na dva útoky (Rusnák+Pašek) , a bol schopní pritlačiť aj Edmonton Oilers :-)
Ten zápas s Jihlavou si pamätám - tuším 1:5 :-) Vtedy sa hralo 4krat každý s každým. Toto bol - ak ma pamäť neklame -treti zápas . Posledný (s Jihlavou, nie v sezóne) hral vonku. Klasika - S mikrofónom za hokejom :-) Dlho dlho bolo 0:0, a keď prepli tesne pred koncom - 1:2 :-)
Tak to ste mali na figu..My niekedy v polovici mája.. Tí, čo sa nepripravovali na skúšky na VŠ, mali potom dlhé prázdniny :-)
Ber to (aj mňa) športovo :-) Áno, Slovan hral v tej sezóne, keď vypadol, tuším 9 krát predĺženie/ rozstrel, a ani raz nevyhral :-( Inde píšeš, že "ME 76 sa hrali cez tvoj akademický týždeň". To ste mali maturity na konci júna ?
Nedá sa porovnávať reprezentácia z Rusnákovej doby s dnešnou. Vtedy sa mužstvo budovalo, dnes sa skladá. Vtedy hral základ mužstva spolu aspoň päť rokov - Rusnák, Liba, Hrdina, Hořava, Benák, Richter, Lála...Hrali spolu prípravné zápasy, Izvestije, Švédsky pohár.. Dnes tréneri majú v septembri jedno mužstvo, v decembri druhé, pred MS tretie, a pri troche šťastia sa z toho posledného dostanú na MS dve tretiny, lebo sa ďalším skončí play off v Európe a za morom, nie sú zranení a sú ochotní prísť. To je realita, treba sa s ňou zmieriť a naučiť sa v nej žiť.
Odporúčame