Oni vyliezli práve preto, lebo teroristi (pravdepodobne) nie sú. Frustrácia krajinou, nespokojnosť s vlastným žitím, demonštratívny akt a podobne - ešte teroristu nerobia. Jedná sa však o čin a či to urobili - to je skutočne vec riadneho šetrenia a nie prípadových dedukcií, ako sa mali po čine správať, alebo nesprávať. A že tých možností nie je len päť, alebo desať... Po takomto čine je prirodzené, že sa robia chyby. Zároveň sa silne zmení rebríček hodnôt. Zabili ľudí, pátra sa po nich, začína boj o prežitie... Zapojené zložky nerobia klasickú prácu, ale službu a slúži sa vtedy, keď je najviac treba. Tá masívnosť má samozrejme aj psychologický efekt, ale predovšetkým smerom k pôvodcom zločinu a nie ako divadlo pre médiá a ľudí. Tá Vaša odpoveď je podstatne kvalitnejšia, ako predchádzajúce články. Tiež som publicistom a diskutujem so špičkovými vyšetrovateľmi - čo však rozdielnosť názorov nevylučuje. Ten pôvodný článok je však nešťastný a je na Vás či si zoberiete ponaučenie k srdcu.