Pokračujem.
Súkromné firmy nech si obstarávajú ako uznajú za vhodné.
Ale v podnikoch, firmách kde sú aj peniaze občanov (verejné zdroje) by nemali byť obstarávania s jedným účastníkom, či so schránkovými firmami. V každom prípade by obstarávateľ mal trvať na účasti priameho výrobcu prístroja, či tovaru. Ale u nás sú účastníci zväčša sprostredkovatelia, ktorý sa nabaľujú na províziách. Pri tom výrobca by dodal to isté, ale podstatne lacnejšie, bez provízie.
Z mnohých už známych prípadov je jasné, že štátny úradníci sa nesprávajú ako dobrý hospodári, ale snažia sa v spolupráci so sprostredkovateľmi obstarať prístroj, tovar, službu čo najdrahšie a províziu či zisk si potom podeliť.
Mnohokrát v týchto "kšeftoch" sú účastníkmi osoby spriatelené s politikmi a politickými nominantami. A preto sa aj vo väčšine prípadov (keď to niekto zverejní) vyvodzuje len politická zodpovednosť (tá nebolí), ale nikdy nie trestnoprávna zodpovednosť. Tento stav je pre občanov veľmi zlý.
