Vlastne hovorkyňa nemocnice uvaľuje vinu na syna. Že ktosi bez toho, aby pozrel na pacienta rozhodol, že bude dlho čakať, nevadí. Kde bola triážna sestra, keď si pacient po 2 hod. musel v čakárni ľahnúť na lavičku, kde bola a ako "priebežne hodnotila stav," keď pacient ležal 2 hod. v miestnosti, kam ho odviedol ošetrovateľ a syn nemal prístup? Príbuzným v takýchto situáciách neostáva nič, ken urobiť poriadny krik. Tí slušní doplatia životom. Ja som mala v rodine prípad, keď pacienta nechali hodiny krvácať. Aj tu Úrad na dohľad povedal, že všetko bolo v najlepšom poriadku,nikto nepochybil, len pacient pre stratu krvi po hodinách čakania na operáciu skolaboval.


