Roky som učila na stredných školách. Po r. 1989 to išlo s náročnosťou na študentov z roka na rok viac dolu vodou. Prakticky neexistovalo, aby žiak neurobil maturitu. Prijali sme často aj slabého ZDŠ-kára. Ak mal rodič dosť známostí a drzosti tak decku prijatie vybavil. Slabí žiaci v triede vždy nejako preplávali. Neraz bol vyučujúci bezmocný. (Tlaky inšpektorov, vedenia školy, rodičov...) Maturitu urobil prakticky každý. Ak sa stalo (veľmi zriedkavo), že predsa nejaký jedinec nezmaturoval, pokojne mohol spávať. V septembri sa to určite podarilo. (Opäť hrali nemalú úlohu záujmy nadriadených. Vyučujúci nemali žiadne slovo (ak si nechceli znepríjemniť zamestnanie, prísť o finančné hodnotenie a pod.) Úroveň stredných škôl s maturitou a aj učitelia tak strácali postupne na vážnosti. Ak by sa v tomto smere ľady pohli, treba to len privítať. No neverím. Neschopný študent má totiž možnosť zopakovať si maturitu viackrát. Nakoniec rezignuje škola a rodičia aj študent dosiahnu čo chceli.