Načo su nám rozsudky reportérov bez hraníc, ktoré nikdy nebudú bolieť páchateľov.Šak tu máme súdy, ktorých rozsudky by pachateľov bolieť mohli. Ovšem sudcovia, ako potencionálni rozdávatelia takýchto boľavých rozsudkov sa nemajú veľmi k činu. Asi sa tých ľahko usvedčiteľných páchateľov hanbia. Tj sú príliš sentimentálne citliví a predovšetkým chcú ako hovniválske odvetvie zarábať. Tj budú to omieľať v tých svojích dlho nejednoznačných stanoviskách do aleluja, do vyhnitia, potom vyhnívania, až nakoniec odsúdia vinníka (pravdepodobne aj kočnera) in memoriam, keď on už bude po smrti, ktorej sa dočká možno už ako slobodný občan. Ta tí hore ho ale dajú dole bez čakania.


