Môžeme si to nazývať ako len chceme, ale v skutočnosti ide o NEŽIVOSŤ nášho ducha. Naša vlastná podstata, naše vnútorné "ja", teda náš duch, je v dnešnej dobe oveľa viac zatlačený do úzadia, ako tomu bolo kedysi. My sami ho potláčame tým, že na úkor neho (teda na úkor nás samotných) dávame priestor len čisto rozumovému vnímaniu sveta. K tomu sa dnes ešte pripája zábava a rozptýlenie, ktoré nám však neprinášajú potrebný úžitok, len nás odďaľujú od našej cesty.
Kľúčom k nášmu skutočnému životu je naše vnútorné cítenie - za tie roky sme ho udupali do úzadia. Ono musí opäť vytrysknúť na povrch, a to v usilovnom hľadaní krásy a pravdy. Rozum má byť len pomocník.
Cestou k zbaveniu sa "prokrastinácie" je uvedomovanie si seba samého, sústredenie sa a vnútorná usilovnosť. Nič nejde bez našej vedomej snahy a konkrétnych činov. My musíme vyvinúť vnútornú silu na prekonanie našej pohodlnosti a opäť rozdúchať naše vnútorné cítenie.


