Rok 1998. Izrael sa znova pokúša o ústupky a zbavenia sa nálepky, že Izrael môže za mizériu palestínskych Arabov. Ďalšie ústupky voči Palestínčanom v tzv. Wye River Agreements – tento raz počas prvého funkčného obdobia premiéra Benjamina Netanyahua. Izrael nechce riadiť palestínske oblasti, nemá záujem korigovať milióny Palestínčanov v pásme Gazy alebo v Judei a Samárii. Posledná vec, po ktorej Izrael túži, je aby ich vojaci putovali po týchto nebezpečných arabských oblastiach, alebo aby nad nimi nejakým spôsobom držali dohľad. Všetko, čo kedy Izrael chcel, bolo oddeliť sa od ich oblastí. Skrátka, počúvajte, vládnite si tam sami.
Rok 2000. Izrael sa angažuje na summite Camp David negociácii. V tom čase je prezidentom USA Bill Clinton a premiérom Izraela je Ehud Barak. Tento izraelský líder je ochotný urobiť toľko ústupkov, koľko len v ľudských silách je. Barak ponúkol úplnú kontrolu nad Chrámovou horou s jedinou vetou – uznanie, že Izrael má na ňu náboženský historický nárok.
