C.1 je Ruska federácia...
Co je to USA nekultúra? Každý mame iné zážitky za sociku...ja napríklad si pamätám: strach ,kolektívne kradnutie a hodnoty peňazí boli presne ako teraz..... Chapeau dole pred Tvojim otcom...
Jedno je iste že Zelensky dostane Nobelovu cenu a Putin bud basu alebo skonči ako fúzatý Rakúšan.....
Bude aj horšie Heil Putinovci.....
Teba aj tak veriť je asi to iste ako veriť zločincovi Putinovi..
"Ukrajinský nacionalizmus je ich dedičná vlastnosť. Stačí si naštudovať históriu".ono ten nacionalizmus je v každom národe...inak sme sa zhodli že Putin je zločinec!!! Vyjednávala by si zo zločincom?
Kde si bola ked Srbi zabíjali deti v v Sarajevu alebo Srebrenici?
Dnes je moderne Heil Putin.....
V jednom mame isto ,že Putin je zločinec....vyjednávala by si zo zločincom?
žiadny európsky stat nechce a nebude ovládať Rusko !!!!kde na tie bludy chodíš?
21. augusta priniesol Schulenburg Molotovovi naliehavú správu od Hitlera Stalinovi, že Ribbentrop môže ísť do Moskvy v priebehu nasledujúcich dvoch dní, aby objasnil posledné podrobnosti a ratifikoval ho, načo Stalin naplánoval Ribbentropov príchod na 23. augusta.[43] Nemeckú delegáciu prijala sovietska strana o 18. hodine. O finálnych detailoch zmluvy sa ešte rokovalo na základe návrhu. Väčšinu času zabral tajný dodatkový protokol. Nemecko-sovietsky pakt o neútočení z 23. augusta bol potom podpísaný po polnoci 24. augusta 1939 Ribbentropom a Molotovom v Moskve. Sovietsky zväz súhlasom s tajným dodatkovým protokolom prijal na žiadosť Nemecka „buržoáznu“ tajnú diplomaciu, ktorá porušovala otvorenosť medzinárodných právnych dohôd v zmysle Leninovho dekrétu o mieri.[44] Nemecký minister zahraničia informoval Hitlera o uzavretí zmluvy telefonicky okolo 2. hodiny ráno.
Po začlenení pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy v júni 1940 došlo k masovým deportáciám, predovšetkým príslušníkov buržoáznej elity, do táborov nútených prác Gulagu. Po dobytí pobaltských štátov nemeckými vojskami v roku 1941 mnohí Balti spolupracovali s okupačnou mocnosťou v nádeji, že sa im podarí obnoviť nezávislosť svojich krajín. Nezískali však žiadne účastnícke práva v Reichskommissariáte Ostland. V rokoch 1944/45 Červená armáda zatlačila nemecké jednotky, čo spôsobilo útek mnohých Estóncov, Lotyšov a Litovčanov na západ, kde boli klasifikovaní ako vysídlené osoby.
V rokoch 1945 a 1949 došlo v pobaltských štátoch k novým masovým deportáciám a usadili sa tam státisíce rusky hovoriacich sovietskych občanov s cieľom rusifikovať nové republiky.
V roku 1989 na zjazde ľudových poslancov v Moskve poslanci troch pobaltských sovietskych republík Estónska, Lotyšska a Litvy požiadali sovietsku hlavu štátu a strany Michaila Gorbačova, aby predložil sovietsky originál dokumentu. Gorbačov vtedy vyhlásil, že takýto dokument neexistuje. V kremeľských archívoch o tom nič nie je. Podľa spomienok Valerija Boldina, šéfa jeho kancelárie, Gorbačov skutočne videl dokument predtým, ale nariadil mu, aby o ňom mlčal.[59]
Pri odovzdávaní úradu novému šéfovi Kremľa Borisovi Jeľcinovi v decembri 1991 Gorbačov priznal, že tento dokument, ktorý bol predtým uložený v archíve ÚV KSSZ, skutočne existuje a odpečatil zložku, v ktorej sa nachádzal. O niečo neskôr Jeľcin oznámil, že dlho hľadaný dokument sa našiel.[60] V roku 1993 bol prvýkrát publikovaný v Rusku v časopise Novaya i noveyshaya istoriya
Tajný dodatkový protokol poskytoval Sovietskemu zväzu územia, ktoré rokovania so západnými mocnosťami nemohli ponúknuť. Týmto spôsobom bolo možné zvrátiť územné straty, ktoré utrpeli po prvej svetovej vojne, a vytvoriť bezpečnostnú zónu, ktorá držala vojnu mimo Moskvy. Sovietska historiografia dlho učila, že ZSSR vstúpil do paktu Hitler-Stalin len preto, aby oddialil Hitlerov útok. Na podporu tejto tézy bol dodatkový protokol utajený, pretože dokázal, že obaja diktátori zdieľali vôľu k politickej a ideologickej expanzii, napriek ich ideologickým rozdielom.[56] Vedenie Kremľa zakázalo sovietskym historikom sa o tom zmieniť