Muži a ženy z prvého transportu razom pochopili, že do nijakých pracovných táborov nejdú. Čierny väzenský autobus a zakryté nákladné autá zastavili na okraji Kremničky. Zlú predtuchu znásobila hustá hmla. Hnali ich k agátovému lesíku, k protitankovému zákopu. Celé okolie strážili nemeckí vojaci a gardisti. Na určenom mieste im rozkázali, aby odložili všetky osobné veci. „Medzi zaistenými boli muži, ženy a deti a tiež aj matky, ktoré mali svoje nemluvňatá v perinkách. Už pri tom, ako začali odkladať osobné veci, nastal medzi nimi veľký nárek a začali volať o pomoc,“ opísal jednu z popráv vo svojej výpovedi z archívnych dokumentov Múzea SNP gardista Osvald.


