Podla "tiskarenka" všetci su na vine "Madari,Nemci,Poliaci,Ceši,komunisti ...Len Slovaci su hrdinovia čo trpeli ...
Podla "tiskarenka" všetci su na vine "Madari,Nemci,Poliaci,Ceši,komunisti ...Len Slovaci su hrdinovia čo trpeli ...
Uz zase dobyli !!!!Takze ako nemecky nacisti za pomoci slovenskej armady tiez dobyli Ukrajinske uzemie...
Skor Boha: prejav prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, Jozefa Tisa, z augusta 1942 v Holíči. Tiso sa v ňom verejne pýtal: „Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida?“ a otvorene vyzýval: „Slovák, choď, zbav sa svojho škodcu!
Po príchode do tábora prebehla selekcia. Väčšinou starší ľudia, chorí, deti a matky boli poslaní priamo do plynových komôr. Časť dospelých bola vybraná na nútené práce a prežila len krátky čas v dôsledku vyčerpania, hladu a chorôb
Ešte napiš ktore krajiny deportovali svojich židov a platili nacistom 500RM ?a ked sa zaradil Bandera medzi vojnových zločincov tak aj Tiso,alebo?
Ľudáci poslali na východný front celkovo okolo 50-tisíc vojakov. Tí pôsobili v dvoch hlavných zoskupeniach – tzv. Rýchlej a Zaisťovacej divízii.
– 22. júna 1941 – začali operáciu Barbarossa a zaútočili na Sovietsky zväz. Už menej sa však vie, že oboch týchto vojen sa aktívne zúčastnila aj ľudácka Slovenská republika ako spojenec nacistického Nemecka.
Ľudácka vláda najprv 22. júna 1941 prerušila so ZSSR diplomatické styky. Prezident Jozef Tiso a vláda následne 23. júna 1941 zverejnili vyhlásenie, podľa ktorého sa slovenská armáda pripojila k nemeckej armáde v boji proti Sovietskemu zväzu.Tiso dokonca pri tejto príležitosti poslal Hitlerovi telegram, v ktorom nacistického diktátora „ubezpečoval o vernosti a spojeneckej zodpovednosti slovenského národa a jeho vlády, ako aj o jeho neotrasiteľnej dôvere vo víťazstvo.“
Prvých približne dvetisíc slovenských vojakov prekročilo hranice ZSSR 24. júna 1941. A nebolo to len symbolická podpora. Slováci bojovali po boku nemeckých nacistov pri ukrajinskom Lipovci v roku 1941 či ruskom Rostove na Done v roku 1942. V roku 1943 sa dostali až na Krym a do mesta Gorjači Ključ na západnom Kaukaze.
Množstvo židovských občanov sa predsa zapojilo do odboja. Počas existencie Slovenského štátu boli mnohí z nich najprv vyhnaní na okraj spoločnosti, perzekvovaní a deportovaní. V radoch Múzea SNP a ďalších pamätníkov nájdete záznamy o tom, ako Židia bojovali so zbraňou v ruke priamo v povstaleckých jednotkách v snahe zachrániť si život a bojovať proti nacizmu
Tiso odmietal akékoľvek legitímne právo Židov na odpor. Tvrdil, že ak sa Židia chopili zbraní, nešlo o rasový boj, ale o protislovenskú diverziu, za čo boli popravovaní.
Prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso vnímal židovských partizánov a bojovníkov v SNP ako nepriateľov režimu a zradcov. Podľa jeho oficiálnej rétoriky boli Židia pôvodcami povstania a ich účasť v ňom slúžila ako hlavné ospravedlnenie pre obnovenie deportácií do koncentračných táborov
Názory na Banderasa boli desaťročia ostro rozdelené. Komunisti ho oprávnene považujú za nacistického kolaboranta, hoci prehliadajú jeho hlavný cieľ: boj za slobodnú Ukrajinu. Pre Poliakov je nacionalista – čo je presná charakteristika. Židia ho vnímajú ako stelesnenie ukrajinského antisemitu, keďže mnoho Židov zahynulo pri pogromoch a masových streľbách spáchaných v jeho mene.
V roku 1944 stála Červená armáda pred Nemeckom. Nemci potom navštívili Banderu v koncentračnom tábore a navrhli mu, aby sa spojil s ruským generálom Vlasovom a bojoval proti boľševikom. Spolu s Vlasovom? S Rusom? „Nikdy!“ odpovedal Bandera. Celý život bojoval za Ukrajinu – sám, bez Hitlera a s Hitlerom. Po vojne žil Bandera v Mníchove pod pseudonymom až do roku 1959, keď ho na chodbe svojho domu zabil agent KGB pomocou injekčnej striekačky naplnenej kyanidom.
V dôsledku toho bolo už 6. júla 1941 celé nacionalistické vedenie – vrátane Banderu – zatknuté; niektorí boli zastrelení, zatiaľ čo iní boli nahnaní do koncentračných táborov. Dvaja Banderovi bratia boli poslaní do Osvienčimu, zatiaľ čo Bandera sám bol držaný až do roku 1944 v koncentračnom tábore Sachsenhausen, držaný trochu oddelene v kasárňach vyhradených pre vysokopostavených politikov. Dva ukrajinské prápory, ktoré požadovali Banderovo prepustenie, boli stiahnuté z frontu a rozpustené. V roku 1942 ukrajinskí vojaci odmietli zložiť prísahu vernosti Hitlerovi a odišli do lesov, kde vytvorili Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA) a bojovali proti trom mocnostiam: nemeckému „Führerovi“, Moskve a Poľsku – všetko v záujme nezávislej Ukrajiny.
Po príchode do tábora prebehla selekcia. Väčšinou starší ľudia, chorí, deti a matky boli poslaní priamo do plynových komôr. Časť dospelých bola vybraná na nútené práce a prežila len krátky čas v dôsledku vyčerpania, hladu a chorôb
Už aj ruské babky v tom majú jasno...
https://www.facebook.com/reel/22849162953737…
Ako to vidi ruska babicka....